Prvý diecézny biskup Žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis oslávil svoje 75. narodeniny slávnostnou svätou omšou v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline-Vlčincoch.
Jubilejnú liturgiu, ktorá sa konala v sobotu 10. januára 2026, celebroval spolu s ďalšími biskupmi a kňazmi za účasti veriacich z celej diecézy. Hlavným kazateľom bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý v homílii nazval biskupa Tomáša „vianočným človekom“. Pripomenul, že Mons. Galis sa narodil 22. decembra 1950, krátko pred Vianocami, v čase zimného slnovratu, keď sa dni začínajú predlžovať. Tento obraz použil ako symbol jeho života, ktorý podľa jeho slov prináša svetlo do životov mnohých ľudí prostredníctvom kňazskej a biskupskej služby. Zdôraznil, že život každého človeka je povolaním ku konaniu dobra, ktoré biskup Tomáš verne napĺňa. Mons. Tomáš Galis stojí na čele Žilinskej diecézy od jej zriadenia v roku 2008. Predtým pôsobil ako pomocný biskup Banskobystrickej diecézy, rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského a podieľal sa na vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberku. Od novembra 2020 je zároveň predsedom Slovenskej katolíckej charity. Veriaci i hostia, medzi ktorými nechýbal apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, počas slávnosti vyjadrili vďaku za jeho život, službu a svedectvo viery v Cirkvi na Slovensku.
Nasleduj Krista! Ježiš sa zjavuje ako Sluha (Krst Pána)
Dnešný sviatok je rozšírením, pokračovaním slávnosti Zjavenia Pána. Kedysi bol jeho súčasťou, po 2. vatikánskom koncile sa stal samostatným. Akoby sa tým chcel zvýrazniť jeden z rozmerov Kristovho zjavenia – stal sa nám podobným až tak, že prijal krst, akoby bol hriešnik. No nikdy ním nebol. Ale chcel nám ukázať, ako veľmi sa s nami zjednocuje.
Ján Krstiteľ to videl a vedel, preto sa zdráhal Ježiša pokrstiť. No ten nalieha: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15). Ježiš bol úplne jeden z nás. Okrem hriechu. No navonok vyzeral ako hriešnik. Veď napokon aj zomrel smrťou zločincov…
Stretol som sa s tým, že tento sviatok by sa mohol nazývať aj sviatok Krista – Sluhu. Tak ho nazýva aj Boh ústami proroka: „Hľa, môj služobník“ (Iz 42, 1). Ježiš dáva najavo, že prišiel slúžiť – ani nie tak Otcovi, ale nám, svojim bratom, zotročených hriechom. Prišiel nás oslobodiť, ukázať cestu záchrany. A aby sme sa tej cesty nebáli, išiel po nej prvý, hoci nijakú záchranu nepotreboval.
Boh o Kristovi hovorí: „Priviniem si ho“ (Iz 42, 1). A v Kristovi to isté robí aj s nami. Privinul si nás vo chvíli nášho krstu, vo chvíli, keď sme prijali Ježiša ako svojho Pána, Záchrancu, keď sme mu podriadili svoj život. A toto túžim dnes prežívať – vnímať, ako si ma Boh privíňa k sebe a pevne drží v náručí. Nie preto, že som si to nejako zaslúžil, ale preto, lebo som Ježišovým bratom, Otcovým dieťaťom, plný Božieho Ducha.
Čo od tohto privinutia očakávam? Že ma nepohltí temnota, že ma nezlomí svet okolo mňa. Že moje oči ostanú upriamené na toho, ktorý za mňa položil život, ktorého Otec vzkriesil z mŕtvych a ktorý sa za mňa v nebi prihovára. Chcem ísť Ježišovou cestou. S ním. Zvládnem to? Iste, ak nerezignujem. Ak ho budem nasledovať deň čo deň, krok za krokom. Ak sa nenechám znechutiť, odvábiť…
Pozývame ťa na víkend, kde bude priestor na ticho aj otázky, modlitbu aj rozhovory, Božie slovo aj obyčajný ľudský čas. Nejde o to, rozhodnúť sa „hneď a navždy“, ale naučiť sa ako rozlišovať, ako počuť Boží hlas a ako byť otvorený tomu, čo chce Pán konať.
Povolanie nie je hádanka, ktorú treba vyriešiť, ale vzťah, do ktorého sa vstupuje. Boh nevolá krikom ani nátlakom – často hovorí ticho, v túžbach srdca, v nepokoji, ktorý nás núti hľadať viac. Pastorácia povolaní preto nie je o presviedčaní, ale o sprevádzaní: o vytváraní priestoru, kde sa človek môže zastaviť, počúvať a byť úprimný pred Bohom.
Duchovná obnova na rozlišovanie povolania je pozvaním spomaliť. Odložiť očakávania druhých, vlastné obavy aj hotové odpovede. Je to čas, keď sa pýtame nie: „čo by som mal robiť?“, ale: ,,kým ma Boh volá byť?“. Lebo tam, kde sa stretne Božie volanie a ľudská sloboda, rodí sa radosť, ktorá dáva zmysel celému životu.
Zákopčie
6. – 8. február 2026
Pre mladých od 16 rokov (chlapcov aj dievčatá)
Cena: 60 € / víkend (ak by si mal problém s financiami, tak sa nám ozvi)
Nasleduj Krista! Následky (2. nedeľa po Narodení Pána)
Ľudovú zbožnosť, charakterizovanú koledami a betlehemami, Cirkev v liturgii vyvažuje náročnými textami, ktoré z rôznych aspektov odhaľujú podstatu udalosti, ktorú v týchto dňoch oslavujeme – narodenie Pána. Kým ľudová zbožnosť spieva: „Ježiško náš milý,“ liturgia hovorí: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Tak sa ľudová a biblická, liturgická zbožnosť navzájom dopĺňajú: v bezbrannom malom Dieťati spoznávame Pána a Tvorcu vesmíru, v tom, ktorému sa klaňajú pastieri, vidíme toho, ktorému slúžia anjeli a poslúcha ho celý vesmír.
No biblické texty dnešnej liturgie idú ešte ďalej. Poukazujú na múdrosť, ktorá „v slávnom národe … zapustila korene“ a „v zástupoch svätých sa zdržiava“ (porov. Sir 24, 16). Odhaľujú, že táto múdrosť je „Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (viac sa mi páči doslovnejší preklad: „a postavilo si medzi nami stan“, ktorý teraz na slávnosť Narodenia Pána použil v homílii aj pápež Lev XIV.). A táto pravda má ďalekosiahle dôsledky pre každého človeka, ktorý kedy žil, žije a bude žiť na zemi – každý z nás sa môže stať Božím dieťaťom (pozri Jn 1, 12), podľa vyjadrenia svätého Pavla môžeme byť adoptovanými synmi (pozri Ef 1, 5). Táto pravda pred každým otvára úplne nové možnosti a perspektívy. Už nemusíme nariekať nad blížiacou sa smrťou, podliehať moci hriechu a zla, ale môžeme viesť víťazný život, ktorý má večný rozmer. Ak chceme. Boh nám prežívaním tajomstva Ježiša Krista ponúka účasť na svojej božskej prirodzenosti. Je ochotný zbožstviť nás! To sú následky Pánovho narodenia!
Niečo z toho sa už stalo – pri našom krste. Naša premena z ľudskej prirodzenosti na božskú sa aj naďalej deje pri každom prijímaní sviatostí. Každá modlitba aj čítanie či počúvanie Božieho slova mení naše zmýšľanie z pozemského na nebeské. Každý dobrý skutok nás robí podobnejšími Otcovi, ktorý je dobrý…
Apoštol Pavol nám v jednom zo svojich listov dal výborný návod, ako sa dá žiť bez hriechu a dobre, teda ako Božie dieťa: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Ak sa vo svojom živote zameriame na to, o čom som písal vyššie, tak nebudeme mať čas plniť žiadosti tela, teda to, čím nás zlo pokúša k hriechu. Odskúšajme si to tento týždeň – nepúšťajme si do mysle hluk sveta v akejkoľvek podobe, chráňme si oči pred tým, čo rozrušuje a nie je krásne, sústreďujme svoje konanie na dobro. A zakúsime, že nebudeme mať čas na hriech.
Nasleduj Krista! Vďaka!!! (Ukončenie Jubilejného roka 2025)
Hoci je dnes sviatok Svätej rodiny, určite by som všetku pozornosť počas liturgických slávení a všetkých dnešných „kostolných“ programov zameral na vďačnosť. Lebo na úrovni diecéz sa dnes končí Jubilejný rok 2025. Bol taký bohatý na milosti, obsažný, pestrý!
Aj keď som ho ako pacient vnímal bez aktívnej účasti na podujatiach, dúfam, že aj mne sa ušlo mnoho z jeho darov. Povzbudzovali ma najmä prenosy liturgických slávení z Vatikánu. Usiloval som sa čo najčastejšie využívať možnosť získať plnomocné odpustky (osobitne pre duše tých zosnulých, ktorých som v živote poznal). S prekvapením môžem konštatovať, že tento jubilejný rok bol pre mňa obohacujúcejší ako tie predošlé – lebo telesné obmedzenia akosi viac priali neobmedzeným úkonom a úsiliu ducha.
A tak je táto nedeľa pre mňa dňom vďačnosti. Budem spomínať na udalosti, dni, ľudí, prežívania a ďakovať za všetko, čím som bol obdarovaný. Ale chcem prežívať vďačnosť tiež za iných, ktorí prešli Svätými bránami, navštevovali Jubilejné chrámy, získavali plnomocné odpustky, povzbudzovali ďalších k pokániu i zmene života… Je za čo ďakovať. Osobitne ďakujem Bohu a všetkým za pieseň Jubilejného roka Moja nádej… Dúfam, že sa bude spievať aj naďalej.
Mal som taký sen, že dnes popoludní pozveme všetkých známych z farnosti na pódium pri kostole a budeme prespevovať piesne vďaky, všetky, ktoré nás kedy v živote oslovili a radi sme ich spievali. Hádam mi ten sen niekto niekde naplní… že vďačnosť zachváti všetkých, čo milujú Boha, čo nasledujú Krista.
Pastiersky list na Sviatok Svätej rodiny, 28. december 2025
úvodná veta dnešného evanjelia poukazuje na drámu, v ktorej sa ocitla jedna mladá rodina pred viac ako dvetisíc rokmi. Po nej nasleduje rozprávanie o rozhodnosti mladého muža, Jozefa, ktorý všetky svoje sily a schopnosti využil na to, aby ochránil svoju rodinu. Nerobil to však len podľa vlastných predstáv, nehral sa na hrdinu, ktorý to zvládne sám, ale pozorne počúval Božie slovo, s ochotou zachytiť Boží hlas a prijať Božiu radu.
Svätého Jozefa i celú Svätú rodinu vkladá liturgia do centra dnešného sviatku. Predstavuje Svätú rodinu ako rodinu nádeje. Tej nádeje, ktorá je vždy na ceste a podnecuje nás ku kráčaniu aj vtedy, keď by nás strach alebo pohodlnosť chceli zastaviť, aby sme nekráčali za vznešeným cieľom Božieho poslania, ako to vyjadril pápež František (porov. František, Nádej je svetlo v noci).
V Žilinskej diecéze dnes do centra slávenia zároveň vkladáme vás, mladí manželia, ktorí ste „s nadšením a odvahou prijali výzvu manželstva“, keď ste v uplynulých rokoch v našich farnostiach uzatvárali sviatostné manželstvo. Prijať od Boha poslanie manželstva a rodičovstva nie je samozrejmosť. Sviatostné manželstvo je viac, než výsledok zaľúbenia či veľkého spoločného plánu. Lebo „sľúbiť lásku na celý život je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, [plán] ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť“. Vzájomné áno, ktoré ste si pri sobáši povedali vyjadruje, že sa môžete vždy jeden na druhého spoľahnúť, že nezostanete opustení, ani keď stratíte príťažlivosť alebo sa dostanete do najrôznejších ťažkostí (porov. Amoris laetitia,40,124,132).
Toto všetko sa uskutočňuje na ceste trvalého rastu. Fantázie o idylickej a dokonalej láske sú málo osožné. Pápež František vložil do svojho prvého povzbudenia pre kresťanských manželov tieto slová: „Neexistujú dokonalé rodiny, ktoré nám predkladá konzumná reklama. V nej neplynú roky, neexistujú choroby, bolesť ani smrť… Konzumná reklama však predstavuje ilúziu, ktorá nemá nič spoločné s realitou, s tou realitou, ktorej musia deň čo deň čeliť otcovia a matky“. Treba realisticky prijať naše obmedzenia, ťažkosti a nedokonalosti, spolu s výzvou na spoločný rast, na dozrievanie v láske a posilňovanie manželského zväzku za každých okolností. (porov. Amoris laetitia,134-136). Práve toto nám ukazuje začiatok príbehu Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Aj napriek dramatickým okolnostiam vždy počúvajú Boží hlas a spoločne kráčajú, aby sa uchránili pred zlom, ktoré na nich číha.
Drahí mladí manželia, drahé rodiny! Majte svoj pohľad uprený do budúcnosti: budujte ju deň za dňom, s Božou milosťou. Ani od jedného z vás sa nežiada, aby ste boli od začiatku dokonalí. Odložte ilúzie a prijmite sa navzájom takí akí ste: nedokonalí, povolaní k rastu, na ceste. Keď je pohľad na manžela či manželku neustále kritický, dopúšťame sa chyby. Manželstvo je totiž projekt, ktorý treba budovať s trpezlivosťou, pochopením a štedrosťou. Inak lásku vo vzťahu nahradí inkvizičný, neúprosný pohľad, kontrolovanie zásluh a práv, protesty a súťaženie, prípadne sebaobrana. Hrozí, že sa staneme neschopnými vzájomnej pomoci, neschopnými dozrievať a rásť v jednote. (porov. Amorislaetitia, 20.28)
V istom príbehu sa malý syn pýtal otca: „Tatino, ako vlastne vznikajú vojny?“A otec mu odpovedal: „Napríklad takto: Anglicko sa o niečo poháda s Amerikou…“„Nerozprávaj hlúposti, Anglicko a Amerika sa predsa nebudú hádať,“ zamiešala sa do toho mama. „To ja netvrdím. Chcel som len dať nejaký príklad,“ bránil sa otec.„Takými výmyslami robíš dieťaťu v hlave zmätok, „odvrkla mama.„ Tak ja robím zmätok? Ty zmätkuješ pri každej príležitosti!“ reagoval otec.„Čo si to povedal? Zakazujem ti, aby si takto hovoril,“ zvýšila hlas mama. Vtom sa ozval syn: „Ďakujem, teraz už viem, ako vznikajú vojny“.
Drahí manželia, to „áno“, ktoré ste si vymenili počas sobáša, bolo začiatkom cesty, na ktorej nevyhnutne prekonávate aj mnohé nezhody a prekážky. Nenechajte sa však znechutiť. Hľadajte si pre seba čas, aby ste sa v pokoji rozprávali a rozvíjali svoj rodinný projekt s jeho rozličnými etapami a cieľmi. Veď ešte skôr, než ste sa zosobášili, v čase, keď ste spolu chodili, zrodila sa nádej, ktorá dokáže hľadieť ponad protivenstvá, konflikty, aj nepredvídané okolnosti, a vždy pomáha ísť ďalej. Tá istá nádej vás teraz pozýva, aby ste naplno žili súčasnosť a do rodinného života vkladali celé srdce (porov. Amoris laetitia 218-219).
I ja vás chcem povzbudiť: nezostávajte v tomto úsilí sami! Proste o Božiu milosť vo chvíľach osobnej i rodinnej modlitby. A hľadajte si aj múdrych sprievodcov, ktorí vám pomôžu na ceste dozrievania lásky. Niekedy to môžu byť vaši rodičia alebo starí rodičia alebo môžete nájsť takých sprievodcov aj v spoločenstve farnosti – medzi manželmi, ktorí už prešli dlhšiu cestu a zažili na nej rôzne bolesti a sklamania, ale aj veľa radosti a vzájomnej opory a nadovšetko tiež Božiu blízkosť, pomoc a vernosť.
Obraciam sa tiež na vás, drahí manželia, otcovia a mamy, ktorí ste po dlhšom období spoločného života už dosiahli istú zrelosť a nadobudli skúsenosti: Prosím vás, buďte ochotní sprevádzať mladých manželov tak, aby ich krízy nezlomili a nepriviedli k mylným rozhodnutiam!
Aj pre nás kňazov je dôležitou úlohou sprevádzať manželov a rodiny, stáť po vašom boku a pomáhať vám, aby ste dokázali hľadieť na život vo svetle evanjelia. My sami z tohto apoštolátu čerpáme nové podnety a duchovnú silu aj pre vlastné povolanie a vykonávanie duchovnej služby. Práve týmto spôsobom sme všetci spoločne pútnikmi nádeje! (porov. Familiaris consortio, 73).
V dnešný deň sa vo všetkých miestnych cirkvách po celom svete završuje Jubilejný svätý rok 2025, ktorým sme spoločne kráčali ako pútnici nádeje. Som vďačný, že ho dnes môžeme uzavrieť s pozornosťou upriamenou na rodiny, zvlášť na vás – mladí manželia. Hľadieť do budúcnosti s nádejou znamená mať pohľad na život naplnený entuziazmom a odovzdávať ho aj ďalším generáciám. Práve plodnosť vašej lásky dáva budúcnosť každej spoločnosti a je vecou nádeje (porov. Nádej nezahanbuje, 9).
Milované rodiny, drahí bratia a sestry, usilujme sa teda, aby nás vždy viedla nádej! Cez nás nech sa stane „nákazlivou“ pre tých, ktorí po nej túžia a ktorým chýba. A dovoľte mi ešte spomenúť jednu vec. Mám veľkú túžbu, aby sme nádej novými spôsobmi objavovali aj v nasledujúcom roku. Nech teda celý náš život hovorí: „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Ž 27, 14) Nech sila nádeje napĺňa našu prítomnosť dnes, v celom nasledujúcom roku i v každej chvíli nášho života, „keď s dôverou očakávame príchod Pána Ježiša Krista, ktorému patrí chvála a sláva teraz” i na veky vekov. Amen! (porov. Nádej nezahanbuje, 9).
Nasleduj Krista! Scéna z veľkého príbehu (Štvrtá adventná nedeľa)
Izaiáš – proroctvo o narodení dieťaťa z panny.
Matúš – naplnenie proroctva sa uskutoční Márii a Jozefovi: narodí sa im dieťa, ktoré vyslobodí Boží ľud..
Pavol – objasnenie naplnenia proroctva: Máriino dieťa je Boží Syn.
Žalmista – Boží Syn prichádza ako vládca, ktorému všetko patrí. Zhruba takúto scénu nám načrtávajú dnešné čítania pri slávení liturgie. Ako sa v tej scéne cítim, mám v nej nejaké miesto? Alebo sa na to všetko pozerám len zvonku a neviem, čo s tým?
Som súčasťou veľkého príbehu, ktorý sa začal dávno pred stvorením sveta. Biblické texty mi pomáhajú v celom tom príbehu sa zorientovať. Som v Božích očiach taký vzácny, že Bohu sa oplatilo poslať svojho Syna, aby ma získal späť pre neho. Bol som stratený a Boh ma našiel.
Keď sa pripravujeme na slávnosť Narodenia Pána, majme toto tajomstvo nielen na pamäti, ale najmä v srdci. To tajomstvo spočíva v tom, že Boh vstúpil do materiálneho sveta (ktorý je jeho dielom), zjavil sa nám a uskutočnil dielo vykúpenia. Nejde teda o tajomstvo vo význame niečoho tajného, ale tajomného – božské vstupuje do ľudského a zasahuje, aby sa ľudské mohlo stať a stalo sa božským.
Toto majme pred očami srdca, keď v najbližších dňoch budeme sláviť nie Vianoce, lebo toto slovo je dnes vyprázdnený pojem. Ale sláviť Narodenie Pána!!!
Každodenný život s Ježišom, počúvanie a poslúchanie jeho hlasu spôsobuje, že to, čo prorok či žalmista v dnešných čítaniach označujú ako budúcnosť, môže byť v mojom srdci ako realita tu a teraz. Veď všetko to, čo Izaiáš označuje ako idylický obraz mesiánskych časov, je v mojom vnútri skutočnosťou, ak si uchovávam dar Božieho pokoja. A keď žalmista hovorí o prekvitaní spravodlivosti a plnosti pokoja v budúcich dňoch spravodlivého kráľa, moje prežívanie prítomnosti Boha v mojom srdci mi dosvedčuje, že tento pokoj je už tu. V srdci úbožiaka, bedára, chudobného, toho, ktorý patrí Pánovi.
Do najbližšej búrky..
Práve pre tie búrky na jednej strane stále vnímam milosť, ktorej sa mi dostáva, na strane druhej vyvíjam (alebo sa aspoň o to pokúšam) všetko úsilie potrebné na to, aby ma búrky, ktoré mi dennodenne prináša život v tomto svete, nezmietli a neobrali ma o ovocie pokánia, ktoré už z Božej milosti prinášam.
Vedzme však jedno – Boh od nás nečaká divadlo, nečaká vonkajšie skutky pokánia bez vnútorného obrátenia a zmeny života. Keď nám dnes cez Písmo ponúka obraz toho, čo môžeme prežívať, zároveň načrtáva cestu – prinášať ovocie hodné pokánia.
Nájdem si dnes niečo, čo ma v mojom vnútri znepokojuje, a vytrhnem to. Ak sa vo mne rozmnoží pokoj, som na dobrej ceste. A tak môžem robiť každý deň. Ak nič na trhanie nenájdem, niečo vo svojom vnútri zasadím… Možno tak prinesiem Boží pokoj aj tým, s ktorými žijem.
Nasleduj Krista! – S radosťou (Prvá adventná nedeľa)
„Stane sa v ostatných dňoch…“ (Iz 2, 1). S radosťou pôjdeme do domu Pánovho! „… nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna“ (Rim 13, 11). S radosťou pôjdeme do domu Pánovho! „… buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete“ (Mt 24, 44). S radosťou pôjdeme do domu Pánovho!
Urobil som si cvičenie: pri čítaní dnešných biblických textov liturgie slova som za každú vetu vložil znenie responzória. A mám program do konca života (alebo aspoň na Advent J) – každý deň s radosťou kráčať so svojím Bohom. Nech sa deje čokoľvek. Náročnosť tohto programu som si hneď mohol aj overiť, keď sa ma v jednej situácii pokúšala zmocniť temnota. Bol z toho takmer celonočný zápas. Skončil sa pokojom a radosťou.
Vnímam, ako si my kresťania dokážeme neustále komplikovať život. Na jednej strane chceme žiť s Ježišom, ale na druhej pre ten život hľadáme a skúšame svoje postupy, prípadne postupy sveta. Koučing, mentoring, cvičenia, techniky… A úplne mi v nich ako negatívny prvok kričí výslovné zameranie sa len na seba. Mnohé iste môžu byť nápomocné, ale neraz mi v ich opisoch chýba to základné – zameranie na Ježiša, nasledovanie Ježiša, a to v spoločenstve, nikdy nie sám. Akoby sa tak kresťanstvo v našej cirkvi stávalo skôr otázkou psychológie, nie vzťahu so živým Bohom. Aj preto som ako tému svojich textov na nový liturgický rok vybral Nasleduj Krista!
Ak sa chceš vo svojom živote posunúť bližšie k nebu, byť svätý, tak v prvom rade pozeraj na živého Ježiša. Je s tebou. Je v tvojom vnútri. Nájdi si k nemu cestu a hovor s ním o svojom prežívaní. Počúvaj, čo ti hovorí. A to, čo s ním prežívaš, prenášaj do svojho života s ľuďmi, ktorí sú okolo teba, do našej spoločnosti. Buď si istý, že keď túto námahu podstúpiš, tak budeš dennodenne vnímať, ako s radosťou vstupuješ do domu Pánovho. Možno aj to toho materiálneho, ale najmä do chrámu, ktorý je v tvojom srdci. Tam prebýva Boh. Nech ho všetci v tebe vidia, poznajú, milujú.
Technicky aj finančne náročnou investíciou Farnosti Vysoká nad Kysucou v kalendárnom roku 2025 bol bez pochýb projekt „Oprava historického kamenného plota pred farským kostolom“.
Kamenný plot pri farskom chráme sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou sa spomína už vo Farských účtoch z roku 1805. Ide teda o stavbu, ktorá má už viac než 220 rokov.
Koreňový systém dvoch líp, ktoré rástli v jeho tesnej blízkosti, však postupne spôsobil jeho deštrukciu. Plot sa začal nakláňať a stal sa staticky nestabilným.
V Statickom posudku z februára 2024 statik Ing. Pavol Valach, PhD., konštatoval, že múr je v havarijnom stave z dôvodu trhlín v murive, vypadávania spojovacej malty medzi kameňmi a tiež náklonu muriva v hodnote od 8 až do 18 stupňov (pre porovnanie – Šikmá veža v Pise má náklon približne 3,97 stupňa). Na základe tohto posúdenia odporučil múr asanovať.
Farská rada vo Vysokej nad Kysucou spoločne s pánom farárom rozhodla, že je nevyhnutná jeho celková rekonštrukcia. Projekt „Oprava historického kamenného plota pred farským kostolom“ spracoval Ing. Jaroslav Kormanec.
Na základe výsledku verejného obstarávania začala spoločnosť Stavmit z Terchovej s prácami 28. apríla 2025. Z oplotenia boli odstránené železné časti a celá pravá strana historického plota bola rozobratá. Po vykopaní a zabetónovaní základov začali pracovníci postupne s opätovnou výstavbou podľa projektovej dokumentácie. V maximálnej možnej miere bol použitý pôvodný kameň. Iba časť zvetraného a nepoužiteľného materiálu bola nahradená novým kameňom – a to len v „neviditeľných“ častiach oplotenia.
Projekt pôvodne predpokladal, že pravá časť oplotenia bude len vyčistená a doplnená o nové kamenné „čiapky“. Po jej tlakovom čistení sa však ukázalo, že je nevyhnutné čiastočne rozobrať a opätovne vybudovať hlavný bránový stĺp, opraviť aj ďalšie dva existujúce stĺpy, ktoré boli vo vrchných častiach zvetralé, a takmer celú pravú časť oplotenia opätovne vyškárovať.
Na všetky plotové stĺpy a jednotlivé polia boli osadené kamenné „čiapky“. Po dokončení stavebných prác bolo celé oplotenie naimpregnované ochranným náterom a do plotových polí boli späť osadené pôvodné kované rámiky aj vstupná brána.
V snahe farebne zjednotiť rámiky s bránou a zrealizovať opravu komplexne boli všetky kovové časti – rámiky aj brána – opieskované. Vzhľadom na množstvo starých náterov a členitý dizajn rámikov išlo o technicky náročnú úlohu, ktorá trvala celé dva dni. Po ošetrení antikoróznym náterom boli všetky kovové prvky natreté na čierno.
Samostatnú a pôvodne neplánovanú časť prác predstavovalo obloženie schodov pri hlavnej bráne kameňom. Výber vhodného materiálu vzhľadom na funkčnosť, vzhľad, termín dodania a najmä cenu predstavoval takmer neriešiteľný problém. S pomocou odborníkov, ktorí sa venujú kamenárstvu, sa však podarilo nájsť vhodný materiál – flambovaná žulu vo farbe a štruktúre ladenej s kamenným plotom. Obklad schodiska zrealizovala firma Vekam z Trnového.
Tou povestnou „čerešničkou na torte“ bola inštalácia elektrických rozvodov a zemných LED svietidiel, ktorú vykonali zamestnanci obce. Zrenovovaný historický kamenný plot pred farským kostolom sv. Matúša vo Vysokej nad Kysucou sa tak v plnej kráse rozsvietil v piatok 31. októbra 2025.
Celkové náklady na realizáciu všetkých prác predstavovali sumu 48 690,03 EUR.
Projekt bol financovaný z vlastných príjmov farnosti, z finančných darov farníkov, z dotácie obce Vysoká nad Kysucou a tiež z dotácie, ktorú 19. marca 2025 farnosti schválila Vláda SR počas svojho výjazdového rokovania na Kysuciach.
Všetkým, ktorí projekt „Oprava historického kamenného plota pred farským kostolom“ podporili finančne, osobnou pomocou, aktivitou či modlitbami, patrí aj touto cestou úprimné Pán Boh zaplať. Iba vďaka vám sa podarilo zrealizovať finančne aj technicky náročné dielo, ktoré tak môže zostať zachované vo svojej historickej kráse a funkčnosti pre ďalšie generácie – tak, ako tomu bolo od roku 1805 až dodnes.
Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje – Kráľovstvo (34. nedeľa v Cezročnom období –Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme)
Keď žijem v kráľovstve, v Božom kráľovstve, nemám chuť ani síl robiť niečo, čo tomuto kráľovstvu odporuje. Ani sa to nepatrí. Veď keď sa o mňa niekto stará tak skvelo, ako náš Boh („milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý, dobrotivý a veľmi láskavý“), ako by som mohol robiť niečo, čo sa mu nepáči, čo ho zarmucuje?
Znakom kráľovstva, v ktorom žijem, je chrám, kostol. Pre chorobu do chrámu už dosť dlho nechodím. Ale každý deň sa teším, že som v Božom dome. Boh totiž prebýva v mojom srdci ako v chráme.
V chráme má mať všetko svoje miesto, svoj význam. Ak tam je niečo, čo tam nepatrí, tak to citlivému oku prekáža a vyrušuje. Podobne je to s chrámom môjho srdca. Ak sa tam dostane niečo, čo tam nepatrí, ozve sa svedomie, vzniká nepokoj… a treba to dať preč. Preto máme v kostoloch spovednice a v srdci ľútosť.
Ľudia, ktorí rozsievajú nepokoj, sú tí, čo nežijú v chráme, nie sú v kráľovstve. Pchajú všade svoje názory, výmysly, ukazujú svoju silu… Ako veľmi potrebujú spoznať Božie milosrdenstvo, ako veľmi potrebujú vstúpiť do chrámu (do kráľovstva) a prijať Boží pokoj a pravdu.
Alebo nepokoj majú aj tí, čo síce v kráľovstve sú, ale nežijú podľa jeho zásad, lež snažia sa mu vnútiť svoje názory… Aj tí potrebujú našu pomoc – nielen modlitbu, ale aj svedectvo pravdy.
Žijeme nepokojné časy, mocní si delia svet nie v pravde a láske, ale z pozície moci, zbraní a peňazí. Ale aj oni sú v Božích rukách a my vieme, že ich konanie nič nezmôže proti kráľovstvu, v ktorom žijeme my. Nech ich konanie nezatemní našu vieru a dôveru. „Vzdávame vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1, 12 – 14). To je pravda. Už nie sme v tme, sme vykúpení, oslobodení. Sme v kráľovstve nášho Boha. Raz to zažijeme naplno. Pôjdeme do domu Pánovho!
každý z vás ste v okamihu vašej lásky dali Bohu možnosť vdýchnuť novému telu nesmrteľnú dušu, aby mohol vzniknúť nový ľudský život – vaše dieťa, a tak ste získali výnimočnú účasť na Božom stvoriteľskom konaní. Prijali ste veľký dar, aj veľké poslanie a záväzok.
Ponúkli ste Bohu i vašim deťom to najlepšie zo seba, aby vaše deti mohli rásť telesne i duchovne. Priniesli ste tiež vaše deti, aby boli pokrstené Ježišovým krstom v mene Najsvätejšej Trojice a aby sa začlenili do spoločenstva cirkvi, do tajomného Kristovho tela.
Dnešný deň na vás mimoriadne myslím a ďakujem za každého z vás všemohúcemu Bohu Otcovi, od ktorého pochádza každý ľudský život, a ktorý vás povolal do tejto vznešenej spolupráce. Prosím Ho o silu i múdrosť Ducha Svätého pre vás a tiež o vytrvalosť v tomto veľkom poslaní, ktoré vám zveril.
Kardinál Alfonso Lopez Trujillo, predseda Pápežskej rady pre rodinu, požiadal pred svetovým stretnutím rodín v Rio de Janeioro (Brazília) v roku 1997 španielskeho maliara Kika Argúella, iniciátora Neokatechumenátnej cesty, aby namaľoval pre túto príležitosť ikonu, ktorá by zdôrazňovala význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine. Autor najprv hľadal motív pre namaľovanie ikony. Bol inšpirovaný freskou z nejakého chrámu, ktorá znázorňovala útek Nazaretskej rodiny do Egypta. Preto sa maliar rozhodol vyhotoviť ikonu Svätej rodiny „na ceste“, ako putuje zo sviatkov z Jeruzalema vtedy, keď mal Ježiš dvanásť rokov. U židov, keď chlapec dovŕšil trinásty rok života, bol považovaný za dospelého a mohol od tohoto veku čítať tóru v synagóge. ikona bola odovzdaná svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. aj s katechézou.
Verím, že pri pohľade na túto ikonu sa Ty, ktorý(á) sa ňu dívaš a necháš sa ňou katechizovať, môžeš byť pomazaný(á) Duchom Svätým, a byť prepustený(á) na slobodu od hriechu. Čo môžeš robiť teraz Ty?
Ak si manžel, pros o Ducha Svätého, ktorý Ti chce pomáhať znovu prijať zodpovednosť za rodinu a bude Ti pomáhať vykonávať moc s pokorou a láskou.
Ak si manželka, pros o Ducha Svätého, ktorý Ťa môže uschopniť tak, ako Máriu, budovať autoritu muža v sebe samej, ako aj autoritu otca v tvojich deťoch. A dieťaťu chce Duch Svätý pomôcť v poslušnosti rodičom, vďačnosti za výchovu a starostlivosť, a tým podporovať harmóniu medzi rodičmi.
Stvárnenie rodiny z Nazareta na ikone svetového stretnutia rodín v Rio de Janeiro je mimoriadnym odkazom pre vás drahí rodičia. Vám bolo zverené niečo mimoriadne vzácne: Ľudské bytie, ktoré potrebuje starostlivosť, lásku a usmernenie od chvíle vlastnej bezmocnosti až do svojej samostatnosti.
Aķ v živote dieťaťa, pre nejaký dôvod, nie je prítomný otec, pamätajte na to, že prameňom každého otcovstva je Otec na Nebesiach. On je, hoci tajomne, predsa reálne prítomný v živote každého z nás, v živote každého dieťaťa.
Aķ v živote dieťaťa, pre nejaký dôvod, nie je prítomná mama, myslite na to, že v tvári Nebeského Otca je viditeľná aj nežná a starostlivá tvár matky, lebo srdce mamy pre každé dieťa sa zrodilo v Božej mysli.
Pozerajte sa teda vy sami, drahí rodičia, vytrvalo na Božiu tvár, ktorá sa nám zjavila v Ježišovej tvári, aby ste sa jej stali podobnými. Aby vaše deti prostredníctvom tohto obrazu mohli dostať všetky dary otcovstva i materstva, ktoré sú zakorenené v Bohu. Aby ste svoje deti vašou blízkosťou s Bohom priviedli k prameňu opravdivej lásky, z ktorej a pre ktorú boli stvorené a zrodené.
Modlím sa za vás a s vďakou vám žehnám.
váš + biskup Tomáš
Katechéza k Ikone Svätej Rodiny na ceste do Nazareta
Dvanásťročný Ježiš na ikone predstavuje dospievajúceho človeka. Ježiš je umiestnený na pleciach otca, čím sa zvýraznila úloha otca pri dospievaní detí, že otec má byť pre svoje dieťa oporou, hlavne vtedy, keď prichádzajú problémy v dospievaní. Je dôležité, aby otec venoval veľa času svojim dospievajúcim deťom a „neposlal ich so všetkým za mamou“. Ak otcovi naozaj záleží na výchove, potom veľa času strávi v rodine a nie v práci, to znamená, že po skončení pracovnej doby, ide sa venovať rodine a neprinesie si prácu domov.
Pri dospievaní sa začínajú vynárať prvé vážne problémy a krízy. Na ikone vidíme, ako otec pevne obidvoma rukami drží za nohy svojho syna, čím akoby bolo povedané, že otec je ten, kto riadi kroky svojho syna.
V období dospievania má dieťa pociťovať podporu práve zo strany otca, ktorý má vysvetľovať svojmu dieťaťu, že krízy sú potrebné pre jeho rast vo viere. Úlohou otca nie je uľahčovať život dieťaťu tým, že ho naučí obchádzať problémy, ale že ho povzbudí a povie mu: „Neboj sa, je to pre teba dobré. Boh vie, prečo to dovolil a bude ti pomáhať“, a tým upriami pozornosť dieťaťa na Boha, keď bude v kríze. Podobne aj apoštol Jakub povzbudzuje svojich bratov: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť“. (Jak 1,2-3).
Pevným držaním rúk otca je naznačené ďalšie dôležité pravidlo, že v mnohých rodinách si manželia chcú riešiť svoje manželské problémy cez deti a to tak, že deťom hovoria o chybách svojho partnera. Aj keď Ježiš je na ikone umiestnený na pleciach Jozefa – otca, jeho pohľad je nasmerovaný na matku. Tým je naznačená harmónia pri výchove. Kontakt medzi matkou a dieťaťom je Božie slovo, ktoré v sebe nenesie náboj zákona, ale náboj ľúbostného listu, ako je to vyjadrené na ikone.
Možno najzaujímavejším prvkom celej ikony je Jozefova tvár. Autor zámerne použil motív z Turínskeho plátna, aby zdôraznil poslanie otca v kresťanskej rodine. Na tejto tvári vidieť lásku Boha k ľuďom. Preto, aby sa na Ježišovi mohlo vyplniť proroctvo o Božej láskavosti a starostlivosti o človeka, aj on sa potreboval pozerať dennodenne na láskavú tvár Nebeského Otca. A kde inde ju mal vidieť, kde inde sa mal naučiť týmto postojom, keď nie na tvári svojho pozemského otca Jozefa ? Je to tvár plná nežnosti, pokory, milosrdenstva, obety a lásky. Je dôležité, aby deti v rodine videli na tvári svojho otca tvár Služobníka Jahveho , aby videli otca, ktorý svojou častou prítomnosťou v rodine stráca pre nich život. Toto je úloha aj dnešných rodičov. Dieťa sa na svoje poslanie pripraví dobre vtedy, keď v rodine uvidí, že „hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy muž.“ (1Kor 11,3) Na to, aby sa muž mohol učiť postojom Služobníka Jahveho, Boh dal mužovi ženu, aby stála po jeho boku: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25-28).
Cez manželku sa môže manžel učiť „byť nežným“. V postave Jozefa na ikone si môžeme všimnúť harmóniu medzi silou a nežnosťou, ktorá je prirodzená u muža vtedy, keď má muž v sebe Ducha Božieho. Jozefova sila, rozhodnosť, prísnosť je znázornená na ikone v jeho rukách a jeho pokora, strácanie života, nežnosť a milosrdenstvo je znázornené v tvári… Ak mužovi chýba nežnosť (tvár z tejto ikony) – je v rodine despota. Ak mu chýba sila (ruky na tejto ikone) – môže sa to prejaviť v jeho slabošských sklonoch.
Na zvitku, ktorý drží v ruke Mária a ktorý odovzdáva Synovi je napísané: „Duch Pána je nado mnou, aby ma pomazal.“ (Lk 4,18). Tento nápis vlastne hovorí o tom, čo je na tejto ikone. Na ikone je žena, ktorá je pomazaná Duchom Svätým na to, aby budovala autoritu svojho manžela a vedela dávať slobodu svojmu dieťaťu. Je tam manžel, ktorý je pomazaný Duchom Svätým na to, aby zobral na seba v pokore zodpovednosť za celú rodinu.Je tam dieťa, ktoré je pomazané Duchom Svätým na to, aby malo v úcte svojho otca a matku a je spokojné s výchovou.
