Kategória: Udalosti

Pamätnú dosku Vendelína Javorku SJ vytvorili spoločne žilinský architekt Marek Sobola a sochár Michal Janiga, ktorý žije a tvorí v Prahe.

Snahou oboch výtvarníkov bolo spracovanie tradičnej tabule na pamätník s hlbším kontextom. Kruhový tvar vychádza z tvaroslovia architektonických prvkov Katedrály Najsvätejšej Trojice a taktiež plynule nadväzuje na solárny motív jezuitského symbolu. Takto zvolený formát dosky je univerzálnym tvarom, ktorý nerušivo vstupuje do tejto dôležitej lokality mesta Žilina.

Doska je zhotovená z masívneho carrarského mramoru, ušľachtilého materiálu z Talianska požívaného stáročiami na významné sochárske, či architektonické diela kresťanského sveta. Materiál autori zvolili nielen z estetického, ale aj symbolického hľadiska, nakoľko svojím pôvodom pripomína významné pôsobenie pátra Javorku práve v tejto krajine. Orientácia žilkovania mramoru je ponechaná v horizontálnej, pokojnej rovine a ako pozadie písma pôsobí na čitateľa dosky príjemne.

Autori spoločne zvolili tvar pamätnej dosky, Marek Sobola je autorom typografie, autorom portrétu Vendelína Javorku je Michal Janiga. Obaja spoluautori vnímajú prácu na tomto diele ako česť doplniť jednu z najvýznamnejších dominánt Žiliny.

Vendelín Javorka, SJ sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej, zomrel 24. marca 1966 v Žiline.

Drahí bratia a sestry, úryvok z evanjelia, ktorý sme si práve vypočuli, je výpoveďou o Kristovej moci, ktorá premáha všetko, aj fyzickú smrť človeka. Zaznieva na útechu v najťažších chvíľach. „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ hovorí Pán užialenej Marte, ktorá mu vyčíta, že nebol pri nich, keď Lazár umrel. „Ja som vzkriesenie a život! Kto verí vo mňa, bude žiť,

aj keď umrie,“ hovorí jej Kristus. A vzápätí svoje slová aj splní. Dá odvaliť kameň z Lazárovho hrobu a evanjelista Ján dokumentuje, čo sa stalo: „Mŕtvy vyšiel!“

Hoci odvtedy prešlo dvetisíc rokov, tento text nestratil nič na svojej sile. Pretože nehovorí len o Lazárovi. Hovorí o každom z nás. Ježiš vedel, že jeho nasledovníkov budú čakať ťažké skúšky. Dal im preto dôkaz Božej moci. Zážitok stretnutia s človekom, ktorý vstal z mŕtvych, mení všetko. Neistotu, bolesť a strach striedajú istota, radosť a odvaha. Celá sila našej viery pramení zo skutočnosti zmŕtvychvstania. Ježiš nielen vzkriesil Lazára, ale aj sám vstal z mŕtvych. A jedného dňa vzkriesi k novému životu aj nás.

Pôstne obdobie, ktoré prežívame, nás pripravuje na príchod Veľkej noci: tá je centrálnou udalosťou našej viery. Štyridsať dní sa postíme, modlíme a konáme skutky milosrdnej lásky, aby sme s jasnejším pohľadom a vnímavejšou mysľou mohli sláviť Paschu. Aby sme ochotnejšie prijali výzvu, ktorú Boh po Ježišovom zmŕtvychvstaní dáva všetkým pokrsteným: Nenechajte si tieto veci len pre seba, ale choďte a ohlasujte všetkým národom, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Toto misijné poslanie je naším základným znakom.

V týchto dňoch si pripomíname 60. výročie smrti neúnavného misionára, jezuitského kňaza a prvého rektora kolégia Russicum v Ríme, pátra Vendelína Javorku. Zomrel v Žiline, 24. marca 1966. Je pochovaný na žilinskom „Starom cintoríne“. Jeho život bol poznačený neľahkými skúškami. No práve v nich sa ukázala hĺbka jeho viery a vernosť evanjeliu. Nebol hrdinom podľa kritérií tohto sveta, ale z pohľadu lásky ku Kristovi a misijnému ohlasovaniu. Prial by som si, aby sme si v tomto roku v našej diecéze nielen uctili jeho pamiatku, ale sa aj nechali osloviť jeho misijným zápalom. Z toho dôvodu, počnúc dnešnou nedeľou, vyhlasujem pre veriacich Žilinskej diecézy Rok Vendelína Javorku, s mottom „Buď misionárom tam, kde si!“

Páter Vendelín sa narodil v Černovej pri Ružomberku v roku 1882. Jeho mama bola sesternicou Andreja Hlinku. Už v mladom veku pocítil povolanie ku kňazstvu, avšak v rámci rehoľného života. Vstúpil preto k jezuitom. Misijne potom pôsobil nielen v Taliansku, Číne, na Ukrajine a v Rusku, ale všade tam, kam ho postavila prozreteľnosť – dokonca aj v sovietskych gulagoch. Javorka nečakal na ideálne podmienky. Všade hlásal Krista svojím životom, trpezlivosťou, láskavosťou. Aj my máme poslanie byť misionármi. Väčšina z nás nepôjde do vzdialených krajín. Sme však poslaní do vlastného prostredia – do rodiny, na pracovisko, do školy, medzi priateľov. Lebo každá misia sa začína tam, kde žijeme.

Byť misionármi dnes znamená žiť vieru prirodzene, spontánne, každodenne. Znamená to nebáť sa priznať ku Kristovi, ale zároveň to robiť s láskou voči každému, s kým sa stretáme. Či už nám je sympatický, alebo nie. Znamená to byť mostami, nie sudcami; byť svetlom, nie hlasom odsúdenia. Naša krajina prešla v minulých desaťročiach ťažkými skúškami. Cirkev bola prenasledovaná, jej pastieri väznení, veriaci zastrašovaní. A predsa, v časoch neslobody vyrástli svedkovia viery, ktorí si zachovali vernosť Kristovi aj Cirkvi. Nesmieme zabúdať na ich obetu života. To, čo oni ochránili v utrpení, my nesmieme stratiť v pohodlí. Sloboda, ktorú dnes máme, nie je samozrejmosťou. Je ovocím vernosti svedkov, ktorí obstáli v skúške. Ich duchovné dedičstvo nás zaväzuje: nežiť vieru povrchne, prehlbovať ju modlitbou, duchovným životom, službou.

Bratia a sestry, aj dnes sa vedie zápas o Európu. Je to duchovný zápas o srdce človeka, o podobu spoločnosti, o našu budúcnosť. Vendelín Javorka žil v čase ideológií, ktoré chceli Európu bez Boha. Dnes čelíme inému pokušeniu: zabudnúť na kresťanské korene, uspokojiť sa s duchovnou prázdnotou, zatlačiť vieru do súkromia. Nechávame sa pohltiť konzumom, pohodlím, hrami a zábavami, virtuálnymi realitami; sociálne siete a umelá inteligencia nám ich ponúkajú stále viac a čoraz príťažlivejšie.

Nedajme sa pomýliť. Budúcnosť Európy sa nebude rodiť iba v inštitúciách a politických rozhodnutiach. Rodí sa v rodinách, vo farnostiach, v srdciach veriacich. Nová Európa bude taká, akí budú jej obyvatelia, akí budeme alebo nebudeme kresťania. Ak zostaneme ľahostajní, porastie prázdnota. Ak nájdeme motiváciu žiť a ohlasovať vieru hodnoverne, porastie nádej.

Svätosť sa rodí vo vernosti v malých veciach. V každodennom vydávaní svedectva o viere pred druhými. Takto žil páter Vendelín Javorka. A takto sme dnes pozvaní žiť aj my. Drahí bratia a sestry, prosme Pána, aby sme si vážili dar viery. Prosme, aby sme neboli kresťanmi iba podľa mena, ale najmä podľa života. Prosme, aby sme sa stali misionármi tam, kde nás Boh postavil. Nech nás posilňuje príklad tohto dobrého kňaza, ktorý vám chcem predložiť a poprosiť vás, aby ste ho lepšie spoznali.

Ježišovo zvolanie „Poď von!“, ktoré sme počuli v evanjeliu, dnes zaznieva aj pre našu Cirkev i pre Slovensko: vyjdime z uzavretosti, z pasivity, z viery žitej v skrytosti. Pánova výzva „porozväzujte ho“ nám pripomína, že sme zodpovední jeden za druhého – aby sme pomáhali oslobodzovať ľudí z pút osamelosti, hriechu, beznádeje a nedostatku zmyslu. Tak ako Kristus priviedol Lazára k novému životu a Vendelín Javorka pomáhal ľuďom vstávať z duchovnej smrti v časoch prenasledovania, aj my sme povolaní spolupracovať na tom, aby v našej krajine rástol život viery, nádeje a slobody Božích detí.

Nech nám Rok Vendelína Javorku dodá nový misijný zápal – žiť a ohlasovať evanjelium Ježiša Krista všade tam, kde sa nachádzame. „Buď misionárom tam, kde si!“ Nech toto heslo, ktoré vyplýva z Javorkovho života, nájde uskutočnenie v celej našej diecéze! Na príhovor diecéznych patrónov, svätých Cyrila a Metoda, vyprosujem vám misijnú otvorenosť, pevnosť vo viere a odvahu nasledovať Krista za každých okolností.

Nech vás sprevádza a žehná všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

+   Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup

Prečítať na 5. pôstnu nedeľu 2026 pri všetkých svätých omšiach namiesto homílie

Žilinská diecéza vyhlási Rok Vendelína Javorku: „Buď misionárom tam, kde si!“

Žilinská diecéza slávnostne otvorí Rok Vendelína Javorku, venovaný výnimočnému jezuitovi, misionárovi a svedkovi viery. Otvorenie sa uskutoční v nedeľu 22. marca 2026 pontifikálnou svätou omšou o 10.30 hod., ktorú bude celebrovať žilinský biskup Tomáš Galis v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Popoludní bude nasledovať pobožnosť pri hrobe pátra Vendelína Javorku na Starom cintoríne.

Vyhlásenie roka sa koná pri príležitosti 60. výročia jeho úmrtia. Vendelín Javorka zomrel 24. marca 1966 v Žiline. Leitmotívom celého roka bude myšlienka: „Buď misionárom tam, kde si!“

Celoročný program

Rok Vendelína Javorku prinesie počas celého roka 2026 viacero duchovných, vzdelávacích aj kultúrnych podujatí. Po slávnostnej bohoslužbe 22. marca bude na katedrále požehnaná pamätná tabuľa pripomínajúca jeho život a službu. Popoludní o 15.00 sa pri jeho hrobe na Starom cintoríne uskutoční krátka pobožnosť spojená s modlitbou za mier vo svete.

Pri vchode na cintoríne bude umiestnená orientačná tabuľa s mapkou k jeho hrobu a v katedrále pribudne malá pamätná tabuľka na lavici, kde Vendelín Javorka osobne sedával. V každom katolíckom kostole Žilinskej diecézy bude počas roka umiestnený banner s jeho podobizňou.

Každý mesiac sa uskutočnia katechézy venované jeho životu a misijnému odkazu. Diecézny časopis sa bude pravidelne venovať jeho osobnosti a každého 24. dňa v mesiaci o 15.00 hod. sa pri jeho hrobe uskutoční pobožnosť s osobitným modlitbovým úmyslom. Informácie o všetkých aktivitách budú dostupné na webovej stránke www.vendelinjavorka.sk.

Súčasťou programu bude aj fotografická výstava o živote a diele pátra Javorku, ktorú otvoria v utorok 24. marca 2026 o 17.00 hod. v priestoroch Diecézneho centra. Pri tejto príležitosti vydavateľstvo Dobrá kniha pripravilo nové vydanie knihy Z Černovej do Žiliny cez Rím, Šanghaj a gulag, ktorá približuje jeho životný príbeh.

Kto bol Vendelín Javorka

Vendelín Javorka (1882 – 1966) sa narodil v Černovej, dnes mestskej časti Ružomberka. Patril k výrazným, no dodnes málo známym osobnostiam slovenského katolicizmu 20. storočia. Vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, ovládal viacero svetových jazykov a jeho schopnosti si všimol pápež Pius XI., ktorý ho poveril vybudovaním Pápežského ruského kolégia Russicum v Ríme. Jeho poslaním bolo pripravovať misionárov pre evanjelizáciu Ruska.

Javorka túžil po misijnej službe a v roku 1934 odišiel do Číny, kde pôsobil v Charbine a Šanghaji. Neskôr pracoval aj v meste Černovice a okolí (Bukovina – Ukrajina), kde ho v roku 1945 zatkla sovietska tajná služba. Bol obvinený zo špionáže a odsúdený na desať rokov nútených prác v gulagu. Na Slovensko sa vrátil až po odpykaní celého trestu. S podlomeným zdravím dožil v Žiline, kde napriek sledovaniu Štátnou bezpečnosťou zostal verný svojmu kňazskému a misionárskemu poslaniu.

Generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara ho opisuje ako „nevšedne húževnatého, múdreho syna našej zeme. To, čo by iného zlomilo, on vzal ako príležitosť, slúžil a ohlasoval tam, kde bol.“

Odkaz pre dnešok

Ústredným posolstvom Roka Vendelína Javorku je výzva k misijnému poslaniu každého kresťana – nie iba v ďalekých krajinách, ale aj v každodennom živote v rodine, práci či susedstve.

„Misia nie je len vecou tých, ktorí cestujú na druhý koniec sveta. Je to aj moja a tvoja úloha,“ pripomína generálny vikár Martin Kramara. „Vo svetle Javorkovho svedectva môžeme hľadať cesty, ako priviesť aspoň jedného človeka či rodinu v našom okolí bližšie ku Kristovi.“

Cieľom celého roka je učiť sa z jeho života, modliť sa a konať. Program bude tematicky rozdelený do mesačných okruhov zameraných na konkrétne aspekty misionárskeho života a bude zahŕňať homílie, katechézy, adorácie a ďalšie modlitby.

Program slávnostného otvorenia – 22. marca 2026

10.30 – pontifikálna svätá omša v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline

11.45 – požehnanie tabule na katedrále
15.00 – pobožnosť pri hrobe Vendelína Javorku na Starom cintoríne v Žiline

V sobotu siedmeho februára sa v Diecéznom centre v Žiline konalo stretnutie manželských párov a kňazov, ktorí sa venujú príprave snúbencov na manželstvo.

V Žilinskej diecéze pracuje spolu 5 tímov (Žilina, Považská Bystrica – Nimnica, Martin, Kysucké Nové Mesto, Ilava – Pruské). Viac ako 100 účastníkov sa oboznámilo s novou metodikou kurzov, ktorej ducha vyjadruje názov „Rásť v láske v logike daru“. Diecézne stretnutie bolo pokračovaním celoslovenského formačného programu, ktorý začal národným stretnutím tímov KPM v Nimnici 29. novembra 2025.

Program začal svätou omšou, ktorú celebroval otec biskup Tomáš Galis. Po jeho úvodnom slove metodičky Monika Vojtaššáková a Andrea Rybárová predstavili účastníkom ideovú líniu všetkých deviatich tém kurzu. Otec Roman Seko, ktorý bol spoluautorom pôvodných kurzov, spomenul šestnásťročnú históriu kurzov v našej diecéze a povzbudil starú aj novú generáciu lektorov k zoznámeniu sa s revitalizovanou metodikou. Veľkým prínosom bol bod programu, v ktorom sa publikum vžilo do úlohy snúbencov a manželia Katka a Michal Orlickí odprezentovali prvú tému: Manželstvo – dar povolania s použitím novej metodiky a aktivitami k tejto téme. Poobede Anka a Emil Kondelovci hovorili o Pastoračnom usmernení KBS k príprave na sviatosť manželstva na Slovensku. Tento dokument bol predstavený na stretnutí v Nimnici ako prvý, ktorý v histórii zjednocuje odporúčania k príprave na manželstvo na Slovensku a predstavuje túto prípravu ako súčasť trvalej katechumenátnej cesty sprevádzajúcej manželov. To bude vyžadovať dôležitú zmenu mentality vo vnímaní prípravy aj sprevádzania manželov.

Všetky tieto načrtnuté témy boli zdrojom bohatej diskusie a odhodlania robiť veci inak, aby príprava na sviatosť manželstvo aj samotné manželstvo bolo zážitkom rastu v láske.

Františkánska rodina s radosťou oznamuje promulgáciu Dekrétu, ktorým sa ustanovuje osobitný Jubilejný rok na pamiatku osemstého výročia prechodu svätého Františka z Assisi do večnosti.

Jeho Svätosť pápež Lev XIV. rozhodol, že od 10. januára 2026 do 10. januára 2027 sa bude sláviť Rok svätého Františka, počas ktorého sú všetci kresťanskí veriaci pozvaní nasledovať príklad svätca z Assisi, stať sa vzormi svätosti života a neúnavnými svedkami pokoja. Apoštolská penitenciária udeľuje plnomocné odpustky, za obvyklých podmienok, tým, ktorí sa zbožne zúčastnia tohto mimoriadneho Jubilea, ktoré predstavuje ideálne pokračovanie Riadneho jubilejného roka 2025.

Tento jubilejný rok je určený osobitným spôsobom členom františkánskych rodín Prvého, Druhého a Tretieho rádu – regulovaného i svetského, ako aj inštitútom zasväteného života, spoločnostiam apoštolského života a združeniam, ktoré zachovávajú Regulu svätého Františka alebo sa inšpirujú jeho spiritualitou. Milosti tohto osobitného roka sa však rozširujú aj na všetkých veriacich bez rozdielu, ktorí srdcom odpútaným od hriechu vykonajú púť do ktoréhokoľvek františkánskeho kláštorného chrámu alebo na miesto kultu zasvätené svätému Františkovi kdekoľvek na svete. Starší, chorí a tí, ktorí sa z vážnych dôvodov nemôžu vzdialiť zo svojich domovov, môžu takisto získať plnomocné odpustky, ak sa duchovne spoja s jubilejnými sláveniami a obetujú Bohu svoje modlitby, bolesti a utrpenia.

V tomto čase slávenia, ktorý korunuje osemstoročné františkánske výročia, srdečne pozývame všetkých veriacich, aby sa aktívne zapojili do tohto výnimočného Jubilea. Nech žiarivý príklad svätého Františka, ktorý sa stal chudobným a pokorným, aby bol skutočný alter Christus na zemi, inšpiruje naše srdcia k autentickému životu kresťanskej lásky k blížnemu a k úprimnej túžbe po svornosti a pokoji medzi národmi. Po stopách Chudáčika z Assisi premeňme nádej, ktorá nás urobila pútnikmi počas Svätého roka, na horlivosť a zápal činorodej lásky. Nech je tento Rok svätého Františka pre každého z nás prozreteľnostnou príležitosťou posvätenia a evanjeliového svedectva v súčasnom svete, na slávu Boha a pre dobro celej Cirkvi.

Podmienky na získanie plnomocných odpustkov

(pre seba alebo za zosnulých)

• Sviatostná spoveď, aby bol veriaci v stave milosti (v priebehu ôsmich dní pred alebo po);
• Účasť na svätej omši a prijatie Eucharistie;
• Púť do ktoréhokoľvek františkánskeho kláštorného chrámu alebo na miesto kultu zasvätené svätému Františkovi kdekoľvek na svete, kde sa obnoví vyznanie viery modlitbou Kréda, na opätovné potvrdenie kresťanskej identity;
• Modlitba Otče náš, na potvrdenie dôstojnosti Božích detí, prijatej v krste;
• Modlitba na úmysly Svätého Otca, na vyjadrenie príslušnosti k Cirkvi, ktorej základom a viditeľným stredom jednoty je Rímsky veľkňaz.

Starí a chorí, ale aj tí, ktorí sa o nich starajú, ako aj všetci, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu opustiť svoj domov, môžu tiež získať úplné odpustky, ak sa zrieknu akejkoľvek pripútanosti k hriechu a majú úmysel splniť tri obvyklé podmienky hneď, ako to bude možné, ak sa duchovne pripoja k oslavám jubilejného roka svätého Františka a obetujú milosrdnému Bohu svoje modlitby, bolesti a utrpenie.

Celé znenie dekrétu

Prvý diecézny biskup Žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis oslávil svoje 75. narodeniny slávnostnou svätou omšou v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline-Vlčincoch.

Jubilejnú liturgiu, ktorá sa konala v sobotu 10. januára 2026, celebroval spolu s ďalšími biskupmi a kňazmi za účasti veriacich z celej diecézy. Hlavným kazateľom bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý v homílii nazval biskupa Tomáša „vianočným človekom“. Pripomenul, že Mons. Galis sa narodil 22. decembra 1950, krátko pred Vianocami, v čase zimného slnovratu, keď sa dni začínajú predlžovať. Tento obraz použil ako symbol jeho života, ktorý podľa jeho slov prináša svetlo do životov mnohých ľudí prostredníctvom kňazskej a biskupskej služby. Zdôraznil, že život každého človeka je povolaním ku konaniu dobra, ktoré biskup Tomáš verne napĺňa.
Mons. Tomáš Galis stojí na čele Žilinskej diecézy od jej zriadenia v roku 2008. Predtým pôsobil ako pomocný biskup Banskobystrickej diecézy, rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského a podieľal sa na vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberku. Od novembra 2020 je zároveň predsedom Slovenskej katolíckej charity. Veriaci i hostia, medzi ktorými nechýbal apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, počas slávnosti vyjadrili vďaku za jeho život, službu a svedectvo viery v Cirkvi na Slovensku.

Pastiersky list na Sviatok Svätej rodiny, 28. december 2025

úvodná veta dnešného evanjelia poukazuje na drámu, v ktorej sa ocitla jedna mladá rodina pred viac ako dvetisíc rokmi. Po nej nasleduje rozprávanie o rozhodnosti mladého muža, Jozefa, ktorý všetky svoje sily a schopnosti využil na to, aby ochránil svoju rodinu. Nerobil to však len podľa vlastných predstáv, nehral sa na hrdinu, ktorý to zvládne sám, ale pozorne počúval Božie slovo, s ochotou zachytiť Boží hlas a prijať Božiu radu.

Svätého Jozefa i celú Svätú rodinu vkladá liturgia do centra dnešného sviatku. Predstavuje Svätú rodinu ako rodinu nádeje. Tej nádeje, ktorá je vždy na ceste a podnecuje nás ku kráčaniu aj vtedy, keď by nás strach alebo pohodlnosť chceli zastaviť, aby sme nekráčali za vznešeným cieľom Božieho poslania, ako to vyjadril pápež František (porov. František, Nádej je svetlo v noci).

V Žilinskej diecéze dnes do centra slávenia zároveň vkladáme vás, mladí manželia, ktorí ste „s nadšením a odvahou prijali výzvu manželstva“, keď ste v uplynulých rokoch v našich farnostiach uzatvárali sviatostné manželstvo. Prijať od Boha poslanie manželstva a rodičovstva nie je samozrejmosť. Sviatostné manželstvo je viac, než výsledok zaľúbenia či veľkého spoločného plánu. Lebo „sľúbiť lásku na celý život je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, [plán] ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť“. Vzájomné áno, ktoré ste si pri sobáši povedali vyjadruje, že sa môžete vždy jeden na druhého spoľahnúť, že nezostanete opustení, ani keď stratíte príťažlivosť alebo sa dostanete do najrôznejších ťažkostí (porov. Amoris laetitia,40,124,132).

Toto všetko sa uskutočňuje na ceste trvalého rastu. Fantázie o idylickej a dokonalej láske sú málo osožné. Pápež František vložil do svojho prvého povzbudenia pre kresťanských manželov tieto slová: „Neexistujú dokonalé rodiny, ktoré nám predkladá konzumná reklama. V nej neplynú roky, neexistujú choroby, bolesť ani smrť… Konzumná reklama však predstavuje ilúziu, ktorá nemá nič spoločné s realitou, s tou realitou, ktorej musia deň čo deň čeliť otcovia a matky“. Treba realisticky prijať naše obmedzenia, ťažkosti a nedokonalosti, spolu s výzvou na spoločný rast, na dozrievanie v láske a posilňovanie manželského zväzku za každých okolností. (porov. Amoris laetitia,134-136). Práve toto nám ukazuje začiatok príbehu Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Aj napriek dramatickým okolnostiam vždy počúvajú Boží hlas a spoločne kráčajú, aby sa uchránili pred zlom, ktoré na nich číha.

Drahí mladí manželia, drahé rodiny! Majte svoj pohľad uprený do budúcnosti: budujte ju deň za dňom, s Božou milosťou. Ani od jedného z vás sa nežiada, aby ste boli od začiatku dokonalí. Odložte ilúzie a prijmite sa navzájom takí akí ste: nedokonalí, povolaní k rastu, na ceste. Keď je pohľad na manžela či manželku neustále kritický, dopúšťame sa chyby. Manželstvo je totiž projekt, ktorý treba budovať s trpezlivosťou, pochopením a štedrosťou. Inak lásku vo vzťahu nahradí inkvizičný, neúprosný pohľad, kontrolovanie zásluh a práv, protesty a súťaženie, prípadne sebaobrana. Hrozí, že sa staneme neschopnými vzájomnej pomoci, neschopnými dozrievať a rásť v jednote. (porov. Amorislaetitia, 20.28)

V istom príbehu sa malý syn pýtal otca: „Tatino, ako vlastne vznikajú vojny?“A otec mu odpovedal: „Napríklad takto: Anglicko sa o niečo poháda s Amerikou…“„Nerozprávaj hlúposti, Anglicko a Amerika sa predsa nebudú hádať,“ zamiešala sa do toho mama. „To ja netvrdím. Chcel som len dať nejaký príklad,“ bránil sa otec.„Takými výmyslami robíš dieťaťu v hlave zmätok, „odvrkla mama.„ Tak ja robím zmätok? Ty zmätkuješ pri každej príležitosti!“ reagoval otec.„Čo si to povedal? Zakazujem ti, aby si takto hovoril,“ zvýšila hlas mama. Vtom sa ozval syn: „Ďakujem, teraz už viem, ako vznikajú vojny“.

Drahí manželia, to „áno“, ktoré ste si vymenili počas sobáša, bolo začiatkom cesty, na ktorej nevyhnutne prekonávate aj mnohé nezhody a prekážky. Nenechajte sa však znechutiť. Hľadajte si pre seba čas, aby ste sa v pokoji rozprávali a rozvíjali svoj rodinný projekt s jeho rozličnými etapami a cieľmi. Veď ešte skôr, než ste sa zosobášili, v čase, keď ste spolu chodili, zrodila sa nádej, ktorá dokáže hľadieť ponad protivenstvá, konflikty, aj nepredvídané okolnosti, a vždy pomáha ísť ďalej. Tá istá nádej vás teraz pozýva, aby ste naplno žili súčasnosť a do rodinného života vkladali celé srdce (porov. Amoris laetitia 218-219).

I ja vás chcem povzbudiť: nezostávajte v tomto úsilí sami! Proste o Božiu milosť vo chvíľach osobnej i rodinnej modlitby. A hľadajte si aj múdrych sprievodcov, ktorí vám pomôžu na ceste dozrievania lásky. Niekedy to môžu byť vaši rodičia alebo starí rodičia alebo môžete nájsť takých sprievodcov aj v spoločenstve farnosti – medzi manželmi, ktorí už prešli dlhšiu cestu a zažili na nej rôzne bolesti a sklamania, ale aj veľa radosti a vzájomnej opory a nadovšetko tiež Božiu blízkosť, pomoc a vernosť.

Obraciam sa tiež na vás, drahí manželia, otcovia a mamy, ktorí ste po dlhšom období spoločného života už dosiahli istú zrelosť a nadobudli skúsenosti: Prosím vás, buďte ochotní sprevádzať mladých manželov tak, aby ich krízy nezlomili a nepriviedli k mylným rozhodnutiam!

Aj pre nás kňazov je dôležitou úlohou sprevádzať manželov a rodiny, stáť po vašom boku a pomáhať vám, aby ste dokázali hľadieť na život vo svetle evanjelia. My sami z tohto apoštolátu čerpáme nové podnety a duchovnú silu aj pre vlastné povolanie a vykonávanie duchovnej služby. Práve týmto spôsobom sme všetci spoločne pútnikmi nádeje! (porov. Familiaris consortio, 73).

V dnešný deň sa vo všetkých miestnych cirkvách po celom svete završuje Jubilejný svätý rok 2025, ktorým sme spoločne kráčali ako pútnici nádeje. Som vďačný, že ho dnes môžeme uzavrieť s pozornosťou upriamenou na rodiny, zvlášť na vás – mladí manželia. Hľadieť do budúcnosti s nádejou znamená mať pohľad na život naplnený entuziazmom a odovzdávať ho aj ďalším generáciám. Práve plodnosť vašej lásky dáva budúcnosť každej spoločnosti a je vecou nádeje (porov. Nádej nezahanbuje, 9).

Milované rodiny, drahí bratia a sestry, usilujme sa teda, aby nás vždy viedla nádej! Cez nás nech sa stane „nákazlivou“ pre tých, ktorí po nej túžia a ktorým chýba. A dovoľte mi ešte spomenúť jednu vec. Mám veľkú túžbu, aby sme nádej novými spôsobmi objavovali aj v nasledujúcom roku. Nech teda celý náš život hovorí: „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Ž 27, 14) Nech sila nádeje napĺňa našu prítomnosť dnes, v celom nasledujúcom roku i v každej chvíli nášho života, „keď s dôverou očakávame príchod Pána Ježiša Krista, ktorému patrí chvála a sláva teraz” i na veky vekov. Amen! (porov. Nádej nezahanbuje, 9).

S láskou vám žehná

+ Mons. Tomáš Galis

žilinský biskup

V rámci mnohých podujatí Jubilejného roka 2025 sa v sobotu 25. októbra v Kostole Dobrého pastiera v Žiline na Solinkách uskutočnilo Jubileum akolytov Žilinskej diecézy.

Programu, ktorý pozostával z katechézy, slávenia Eucharistie a agapé, sa zúčastnilo vyše šesťdesiat akolytov, ktorým toto ministérium slávnostným liturgickým spôsobom udelil žilinský biskup Tomáš Galis po úspešnom absolvovaní polročných kurzov v rokoch v rokoch 2018 a 2022. Príjemná bola aj účasť rodinných príslušníkov, najmä manželiek a detí, prítomných akolytov.

V katechéze s témou Vstúpiť do školy Eucharistie sa akolytom prihovoril Peter Repa, duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Žiline. Vyzdvihol, že Eucharistia nás učí štyrom dôležitým postojom: v prvom rade postoju pamäti, pretože v nej sám Boh postavil pre nás pamätník tej istej lásky, ktorej znamením bol Ježišov kríž; potom postoju vďačnosti, čo vyjadruje aj grécke slovo eucharistein – vzdávať vďaky, pretože práve vďačnosť nám pomáha nežiť život ako samozrejmosť, ale vidieť veľkosť Božích darov pre svet. Tretím je postoj počúvania, pretože cesta k sláveniu Eucharistie vedie cez liturgiu slova, v ktorej sa počúvaním Božieho slova učíme správne žiť. A napokon, z liturgie obety vychádza postoj darovania, ktorý vyjadrujeme dvomi gestami: prípravou darov predstavujúcich náš život a námahu, radosti aj starosti, teda celý náš život, a úkonom lámania a rozdávania eucharistického chleba, ktorý nás pozýva stať sa, ako Ježiš, darom pre druhých.

Biskup Tomáš následne pri liturgii svätej omše vyzdvihol dôležitosť služby akolytov vo farnostiach diecézy, pretože sú povolaní nasledovať Ježiša, pomáhať kňazom a diakonom pri Pánovom oltári a slúžiť ostatným veriacim podávaním svätého prijímania, či už v chráme alebo v domácnostiach pri návštevách chorých.

Podujatie bolo zastrešené Diecéznou liturgickou komisiou, ktorá v línii apoštolského listu pápeža Františka o liturgickej formácii Božieho ľudu Desiderio desideravi usporadúva kurzy akolytov, lektorov, ale aj cirkevných hudobníkov. V Žilinskej diecéze momentálne pôsobí viac ako 130 trvalo ustanovených akolytov a na prijatie lektorátu v budúcom roku sa pripravuje takmer 50 kandidátov.

Štefan Fábry

Foto: Mirec Šutka, Človek a viera

V sobotu 30. augusta 2025 vo Farskom kostole sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach vysvätil otec biskup Tomáš Galis za kňaza
rodáka z Talianska Francesca Amata, ktorý absolvoval formáciu a štúdium v Diecéznom misijnom medzinárodnom seminári Redemptoris Mater. V homílii i príhovore otec biskup povzbudil kňazov, aby vo svojej službe otvorene spolupracovali so spoločenstvami a hnutiami v Cirkvi, ktoré prinášajú veriacim nové podnety a oživujú život farností. Slávnostnej svätej omše sa zúčastnili rodina, priatelia, kňazi i veriaci, ktorí sa prišli spolu s novokňazom radovať z daru kňazstva. V závere slávnosti novokňaz prvýkrát udelil svoje novokňazské požehnanie všetkým prítomným a zveril svoju ďalšiu kňazskú cestu do ochrany Panny Márie. Francesco Amato od 1. septembra pôsobí ako farský vikár vo Farnosti Vrútky.

Dubnica nad Váhom sa vo štvrtok 26. júna stala centrom živej viery.

Približne 350 študentov a pedagógov z katolíckych škôl Žilinskej diecézy sa tu zišlo na slávnostnej diecéznej púti, aby v Jubilejnom roku 2025 spoločne putovali do historického Kostola sv. Jakuba.

Podujatie, ktoré organizuje Diecézny školský úrad v Žiline v spolupráci s riaditeľmi jednotlivých škôl, sa nieslo v duchu motta „Zaži silu spoločenstva“. Jeho cieľom nebola len duchovná obnova, ale aj posilnenie vzájomných vzťahov medzi školami a vytvorenie priestoru pre radosť a zdieľanie viery.

Dopoludňajší program odštartoval. tanečnými aktivitami a spoločnou modlitbou chvál. Svojím talentom prispela aj Anna Kukučíková. Počas celého dopoludnia bola pre účastníkov k dispozícii aj sviatosť zmierenia.

Vyvrcholením púte bola slávnostná svätá omša o 11:00, ktorú celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. Vo svojej homílii povzbudil prítomných, aby boli odvážnymi svedkami viery vo svojich školách a rodinách. Zdôraznil, že práve spoločenstvo s Ježišom je miestom, kde môžu čerpať silu a istotu.

Podujatie opäť ukázalo živú a dynamickú tvár Cirkvi, ktorú tvoria ľudia plní nádeje a odhodlania.

Diecéznom centre v Žiline slávili Jubileum umelcov.

Konalo sa tak na vernisáži výstavy Výber zo sakrálnej tvorby Pavla Mušku. Kurátorka výstavy Zuzana Sýkorová predstavila maliara Pavla Mušku a jeho diela. Upozornila najmä na mozaiku v Dome kultúry v Čadci, na mozaiku svätého Cyrila a Metoda v kostole v Radoli a na vitráž svätého Jozefa v kostole v Budatíne. Podujatie moderoval riaditeľ festivalu Týždeň kresťanskej kultúry Dušan Václav. Otvorenie výstavy spríjemnil hrou na organe Samuel Rubala.

Generálny vikár Martin Kramara sa prihovoril prítomným zaujímavou úvahou: „Britský spisovateľ Gilbert Keith Chesterton je známy svojím uvažovaním nad tým, že práve umenie je podpisom človeka (signature of man). Je iste zaujímavé, že medzi najstaršími záznamami, ktoré dokumentujú život ľudí na tejto planéte sú umelecké výtvory – maľby objavené v pravekých jaskyniach. Chesterton dôvodí, že práve schopnosť vnímať a vytvárať umenie nás, ľudí, zásadne odlišuje od ostatných tvorov, nie v zmysle nejakej postupnosti, dokonalosti, či vývoja: je znakom radikálnej odlišnosti nášho druhu. Je to znak, podpis, vlastný jedine človeku.

Nič ľudské, pravdaže, nie je vzdialené kresťanskému. Svätý apoštol Pavol, keď píše svoj list Kolosanom, hovorí o Kristovi ako o obraze – ikone neviditeľného Boha. Totiž práve  na Božom Synovi, Ježišovi Kristovi, podľa našej viery pravom Bohu, ktorý sa stal človekom, zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, a tak nás vykúpil z hriechu a otvoril nám nebo, môžeme vnímať hru skrytého a zjaveného, viditeľného a neviditeľného: na pozadí obrazu človeka, konkrétnej formy, konkrétneho uskutočnenia, sa odhaľuje číra forma, číre uskutočnenie, „actus purus“, „ehje ašer ehje“, ten, ktorý je: večná Pravda, Dobro, Krása – Boh!

Skrze vteleného Krista nám Boh ponúka ikonu seba samého. Skrze viditeľné Kristovo človečenstvo hľadíme na neviditeľného Boha. A tu sme pri vnímaní umenia v duchu kresťanského pohľadu: každé, aj to najmenšie umelecké dielo, poskytuje nášmu zraku – ale aj sluchu, či hmatu a ostatným zmyslom – intuíciu očami priamo neviditeľnej krásy Boha.

Americký historik a spisovateľ Thomas E. Woods v diele Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu (2005) napísal: „Azda najväčším vkladom katolíckej viery do umenia bola stredoveká katedrála. Tieto budovy, monumentálne svojou veľkosťou a priestorom, charakterizujú niektoré typické znaky. Ich kombinácia – spolu s toľko obdivovanými vitrážami [či nádhernými rozetami] gotickej tradície – predstavujú výnimočný dôkaz o viere našej civilizácie v nadprirodzeno.“

Naozaj, možno stačí zahľadieť sa do nádhery farebnej rozety v Chartres, či Notre Dame – a človek sa môže stretnúť s niečím, čo je objektívne nádherné. Tak ako pri Beethovenovej 9. symfónii vlastne neexistuje možnosť povedať, že to je niečo, čo by sa mi nepáčilo, pretože toto dielo nepodlieha subjektívnemu vkusu, či úsudku človeka ako jednotlivca, ale objektívne formuje nás, ukazuje nám objektívnu podobu krásy, ako to rád spomína americký biskup, evanjelizátor Robert Barron, aj Notre Dame, Michelangelova Pieta, či Sixtínska kaplnka nie sú subjektmi nášho hodnotenia, ale – dovoľte mi to povedať trochu prenesene – hodnotia nás, pretvárajú nás, naše vnútro, našu subjektivitu nádherou, ktorú nám ukazujú.

Čosi podobné môžete zažiť pri počúvaní spevu ranných chvál v latinčine v benediktínskom kláštore, alebo pri pohľade na Caravaggiovo povolanie svätého Matúša, čosi podobné zažil svätý Augustín, keď vyslovil „inquietum est cor nostrum donec resquiescat in te, Domine“. Nechcem však zachádzať priďaleko. Chcel som len vyjadriť svoje vnútorné nadšenie a úctu nad svetom umenia, do ktorého nás tajomným spôsobom vovádza aj dnešný deň a vernisáž výstavy, kvôli ktorej sme sem prišli na vernisáž výstavy krásnych diel pána Pavla Mušku, ktorú zároveň radi spájame s jubileom umelcov vo svätom Jubilejnom roku 2025.

Blahej pamäti Sv. Ján Pavol II. vo svojom liste umelcom napísal: „Boh povolal človeka k bytiu a zveril mu úlohu byť umelcom. V umeleckom tvorení sa človek prejavuje viac než v čomkoľvek inom ako „obraz Boží“. Každá opravdivá forma umenia je svojím spôsobom prístupom k najhlbšej skutočnosti človeka a sveta.

Toto je našou snahou znovu a znovu odkrývať: že každý z nás je Božím obrazom, v ktorom je stvárnená jeho podoba. A ak chceme vstúpiť do tajomstvo človeka, potrebujeme sa nejakým spôsobom priblížiť k tajomstvu toho, ktorý je autorom človeka.

Festival Týždeň kresťanskej kultúry, do ktorého vstupujeme, je pre nás zároveň súčasťou širšieho konceptu „intelligent urban faith“ (inteligentnej mestskej viery). To je v podstate koncept života založený na spájaní technológií, urbanizmu a náboženstva, spirituality. Prepájanie rôznych oblastí života a hľadanie zmysluplnej syntézy chce byť našou úlohou ako ľudí, veriacich ľudí.

Mesto je priestor pre život – aktívny, angažovaný, inteligentný, život plný služieb a príležitostí pre prácu, ale aj pre život rodiny. Mesto je laboratóriom zmien: kultúrnych, digitálnych, sociologických. Festival Týždeň kresťanskej viery v tomto smere ponúka koncept multižánrových podujatí, ktoré reflektujú rôznorodosť napredovania súčasného človeka.

Som presvedčený, že cenným príspevkom bude aj toto dnešné podujatie – pripravené v rámci Jubilejného roku 2025.“

V sobotu 24. mája sa počas Staromestských slávností v Žiline spoločne modlili predstavitelia cirkví pôsobiacich na území mesta za jeho obyvateľov a inštitúcie.