Podporiť

Autor Terézia Pirošíková

  • Vždy s Ježišom! (3. nedeľa v Cezročnom období)

    Nasleduj Krista! – Vždy s Ježišom! (3. nedeľa v Cezročnom období)

    Aké dôležité a nevyhnutné je aj dnes úplné upriamenie mysle, srdca, zraku na Ježiša! Keď sa celý svet zdá vykoľajený, zneistený, keď to vyzerá tak, že akékoľvek pravidlá prestávajú platiť, nášho zmýšľania sa môže zmocniť bezmocnosť, hnev, ba aj rezignácia. No práve to, že zameriame celé svoje bytie na Ježiša, pomáha nám udržať si nadhľad a vidieť dianie vo svete (veľkom i malom) Božími očami.

    Myslím, že sme sa aj ako veriaci pridlho spoliehali na to, že platí akýsi svetový poriadok, dohodnutý veľmocami, mocnými a bohatými. Spomínam si na dobu po Nežnej, ktorá nás v Cirkvi vykoľajila – v totalite sme totiž mali nejaký zaužívaný spôsob života, rozvoja, vzdoru… A zrazu sme o to prišli a dlho sme hľadali nejakú novú istotu. Možno sme ju ani dodnes nenašli…

    Tieto dni a mesiace nám znova berú vonkajšiu istotu. Ale upriamenie sa na Ježiša nám upevňuje vnútornú istotu – svet (ten veľký, ale aj ten náš malý) je pevne v Božích rukách. Tak ako krajina Zabulon a Neftali. Keby sme nepoznali mená ako Nazaret a Kafarnaum, ani by sme (veľká väčšina z nás) nemali potuchy, kde tie kraje môžu ležať. Ale Písmo nám dnes hovorí, že Boh o tých krajoch vie. Dokonca že tam on sám je. Veď tam prichádza Ježiš. Nie aby sa ukryl v odľahlých končinách, ale aby tam začal svoje ohlasovanie a formáciu prvých učeníkov.

    Ježiš je aj dnes svetlom v našom svete. Pre nás – malých ľudí – najmä v tom našom malom svete, ktorý je tiež plný bolesti a sklamaní. Ale Ježiš do tých situácií prichádza a hovorí: „Poď za mnou!“ To neznamená, že mám opustiť rodinu či prácu, ale v tom, čo prežívam, mám kráčať s Ježišom, ktorý je jediný Uzdravovateľ a Záchranca. Rozmeň si to na drobné pre svoj vlastný život.

    Mám však na srdci jednu výzvu pre všetky cirkvi na Slovensku, pre náš spoločný život. Žiadajme, aby sa okamžite v nedeľu prestali v médiách vysielať politické relácie. To je priame znesvätenie nedele! Nie nedeľné nakupovanie, ale sledovanie relácií s politikmi nás odvádza od slávenia a svätenia nedele. Lebo napáda našu myseľ, negatívne ovplyvňuje naše zmýšľanie a odvádza našu pozornosť od Boha, ktorému jedinému patrí chvála a česť!

    Na stiahnutie

    25. 1. 2026Stiahnuť

  • Mimoriadny Jubilejný rok sv. Františka z Assisi

    Františkánska rodina s radosťou oznamuje promulgáciu Dekrétu, ktorým sa ustanovuje osobitný Jubilejný rok na pamiatku osemstého výročia prechodu svätého Františka z Assisi do večnosti.

    Jeho Svätosť pápež Lev XIV. rozhodol, že od 10. januára 2026 do 10. januára 2027 sa bude sláviť Rok svätého Františka, počas ktorého sú všetci kresťanskí veriaci pozvaní nasledovať príklad svätca z Assisi, stať sa vzormi svätosti života a neúnavnými svedkami pokoja. Apoštolská penitenciária udeľuje plnomocné odpustky, za obvyklých podmienok, tým, ktorí sa zbožne zúčastnia tohto mimoriadneho Jubilea, ktoré predstavuje ideálne pokračovanie Riadneho jubilejného roka 2025.

    Tento jubilejný rok je určený osobitným spôsobom členom františkánskych rodín Prvého, Druhého a Tretieho rádu – regulovaného i svetského, ako aj inštitútom zasväteného života, spoločnostiam apoštolského života a združeniam, ktoré zachovávajú Regulu svätého Františka alebo sa inšpirujú jeho spiritualitou. Milosti tohto osobitného roka sa však rozširujú aj na všetkých veriacich bez rozdielu, ktorí srdcom odpútaným od hriechu vykonajú púť do ktoréhokoľvek františkánskeho kláštorného chrámu alebo na miesto kultu zasvätené svätému Františkovi kdekoľvek na svete. Starší, chorí a tí, ktorí sa z vážnych dôvodov nemôžu vzdialiť zo svojich domovov, môžu takisto získať plnomocné odpustky, ak sa duchovne spoja s jubilejnými sláveniami a obetujú Bohu svoje modlitby, bolesti a utrpenia.

    V tomto čase slávenia, ktorý korunuje osemstoročné františkánske výročia, srdečne pozývame všetkých veriacich, aby sa aktívne zapojili do tohto výnimočného Jubilea. Nech žiarivý príklad svätého Františka, ktorý sa stal chudobným a pokorným, aby bol skutočný alter Christus na zemi, inšpiruje naše srdcia k autentickému životu kresťanskej lásky k blížnemu a k úprimnej túžbe po svornosti a pokoji medzi národmi. Po stopách Chudáčika z Assisi premeňme nádej, ktorá nás urobila pútnikmi počas Svätého roka, na horlivosť a zápal činorodej lásky. Nech je tento Rok svätého Františka pre každého z nás prozreteľnostnou príležitosťou posvätenia a evanjeliového svedectva v súčasnom svete, na slávu Boha a pre dobro celej Cirkvi.

    Podmienky na získanie plnomocných odpustkov

    (pre seba alebo za zosnulých)

    • Sviatostná spoveď, aby bol veriaci v stave milosti (v priebehu ôsmich dní pred alebo po);
    • Účasť na svätej omši a prijatie Eucharistie;
    • Púť do ktoréhokoľvek františkánskeho kláštorného chrámu alebo na miesto kultu zasvätené svätému Františkovi kdekoľvek na svete, kde sa obnoví vyznanie viery modlitbou Kréda, na opätovné potvrdenie kresťanskej identity;
    • Modlitba Otče náš, na potvrdenie dôstojnosti Božích detí, prijatej v krste;
    • Modlitba na úmysly Svätého Otca, na vyjadrenie príslušnosti k Cirkvi, ktorej základom a viditeľným stredom jednoty je Rímsky veľkňaz.

    Starí a chorí, ale aj tí, ktorí sa o nich starajú, ako aj všetci, ktorí z vážnych dôvodov nemôžu opustiť svoj domov, môžu tiež získať úplné odpustky, ak sa zrieknu akejkoľvek pripútanosti k hriechu a majú úmysel splniť tri obvyklé podmienky hneď, ako to bude možné, ak sa duchovne pripoja k oslavám jubilejného roka svätého Františka a obetujú milosrdnému Bohu svoje modlitby, bolesti a utrpenie.

    Celé znenie dekrétu

  • „To je málo“ (2. nedeľa v Cezročnom období)

    Nasleduj Krista! „To je málo“ (2. nedeľa v Cezročnom období)

    Už pred slávnosťou Narodenia Pána ma zaujala správa na TK KBS: „Kardinál Grzegorz Ryś slávnostne vstúpil do služby krakovského arcibiskupa metropolitu v katedrále na Waweli. Vo svojej homílii zdôraznil, že Cirkev je plná Božej milosti, no nemôže ju prijímať nadarmo, pretože neexistuje pre seba, ale výlučne pre evanjelizáciu.“

    Je málo sláviť sviatosti, odovzdávať učenie. Cirkev existuje výlučne pre evanjelizáciu. „Idem do toho.“

    Sám Boh nám dnes cez proroka hovorí, že chce od nás viac ako svätý život: „Urobím ťa svetlom národov“ (Iz 49, 6). Chce od nás, aby sme sa starali o ľudí okolo nás. Aby aj oni vo svetle nášho života poznali, aký dobrý je Boh, aby mu uverili a žili s ním. A aby potom ohlasovali vykúpenie ďalším. „Idem na to. Veď keď ja som na tom dobre, spása/záchrana/svätosť iných aj mne leží na srdci.“

    V dnešných textoch sa k tomu pridáva volanie žalmistu: „… hlboko v srdci mám tvoj zákon. Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim“ (Ž 40, 9c – 10). Žalmista vie, čo má, čo dostal, a chce to dávať ďalším. Lebo život dáva len ten, kto má život; svieti len ten, kto má svetlo. „Idem na to. Nechcem ostať kdesi ukrytý, chcem mať starosť o iných. Chcem svoje kresťanstvo žiť naplno, aj s ohlasovaním vykúpenia.“

    Boh nám dal moc stať sa jeho deťmi (Jn 1, 12, dnes verš pred evanjeliom). To sme nedostali na parádu, aby sme sa tým pýšili, ale aby každý okolo nás videl, kto sme, a túžil byť tým, kto sme aj my. „Idem do toho. Čo keď ma budú prenasledovať, nenávidieť, možno ma pre vieru zabijú? Budem blahoslavený.“

    Dnes mi Boh hovorí: „To je málo.“ Hneď teraz ho odprosím sa svoj kresťanský minimalizmus a poprosím ho, aby mi ukázal človeka, ktorému mám byť ešte dnes svetlom pre jeho večný život. Chcem svoje kresťanstvo žiť, nie živoriť!

    18. 1. 2026Stiahnuť

  • Žilinský biskup Tomáš Galis oslávil 75 rokov života

    Prvý diecézny biskup Žilinskej diecézy Mons. Tomáš Galis oslávil svoje 75. narodeniny slávnostnou svätou omšou v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline-Vlčincoch.

    Jubilejnú liturgiu, ktorá sa konala v sobotu 10. januára 2026, celebroval spolu s ďalšími biskupmi a kňazmi za účasti veriacich z celej diecézy. Hlavným kazateľom bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý v homílii nazval biskupa Tomáša „vianočným človekom“. Pripomenul, že Mons. Galis sa narodil 22. decembra 1950, krátko pred Vianocami, v čase zimného slnovratu, keď sa dni začínajú predlžovať. Tento obraz použil ako symbol jeho života, ktorý podľa jeho slov prináša svetlo do životov mnohých ľudí prostredníctvom kňazskej a biskupskej služby. Zdôraznil, že život každého človeka je povolaním ku konaniu dobra, ktoré biskup Tomáš verne napĺňa.
    Mons. Tomáš Galis stojí na čele Žilinskej diecézy od jej zriadenia v roku 2008. Predtým pôsobil ako pomocný biskup Banskobystrickej diecézy, rektor Kňazského seminára sv. Františka Xaverského a podieľal sa na vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberku. Od novembra 2020 je zároveň predsedom Slovenskej katolíckej charity. Veriaci i hostia, medzi ktorými nechýbal apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, počas slávnosti vyjadrili vďaku za jeho život, službu a svedectvo viery v Cirkvi na Slovensku.

  • Ježiš sa zjavuje ako Sluha (Krst Pána)

    Nasleduj Krista! Ježiš sa zjavuje ako Sluha (Krst Pána)

    Dnešný sviatok je rozšírením, pokračovaním slávnosti Zjavenia Pána. Kedysi bol jeho súčasťou, po 2. vatikánskom koncile sa stal samostatným. Akoby sa tým chcel zvýrazniť jeden z rozmerov Kristovho zjavenia – stal sa nám podobným až tak, že prijal krst, akoby bol hriešnik. No nikdy ním nebol. Ale chcel nám ukázať, ako veľmi sa s nami zjednocuje.

    Ján Krstiteľ to videl a vedel, preto sa zdráhal Ježiša pokrstiť. No ten nalieha: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15). Ježiš bol úplne jeden z nás. Okrem hriechu. No navonok vyzeral ako hriešnik. Veď napokon aj zomrel smrťou zločincov…

    Stretol som sa s tým, že tento sviatok by sa mohol nazývať aj sviatok Krista – Sluhu. Tak ho nazýva aj Boh ústami proroka: „Hľa, môj služobník“ (Iz 42, 1). Ježiš dáva najavo, že prišiel slúžiť – ani nie tak Otcovi, ale nám, svojim bratom, zotročených hriechom. Prišiel nás oslobodiť, ukázať cestu záchrany. A aby sme sa tej cesty nebáli, išiel po nej prvý, hoci nijakú záchranu nepotreboval.

    Boh o Kristovi hovorí: „Priviniem si ho“ (Iz 42, 1). A v Kristovi to isté robí aj s nami. Privinul si nás vo chvíli nášho krstu, vo chvíli, keď sme prijali Ježiša ako svojho Pána, Záchrancu, keď sme mu podriadili svoj život. A toto túžim dnes prežívať – vnímať, ako si ma Boh privíňa k sebe a pevne drží v náručí. Nie preto, že som si to nejako zaslúžil, ale preto, lebo som Ježišovým bratom, Otcovým dieťaťom, plný Božieho Ducha.

    Čo od tohto privinutia očakávam? Že ma nepohltí temnota, že ma nezlomí svet okolo mňa. Že moje oči ostanú upriamené na toho, ktorý za mňa položil život, ktorého Otec vzkriesil z mŕtvych a ktorý sa za mňa v nebi prihovára. Chcem ísť Ježišovou cestou. S ním. Zvládnem to? Iste, ak nerezignujem. Ak ho budem nasledovať deň čo deň, krok za krokom. Ak sa nenechám znechutiť, odvábiť…

    Ježiš, chcem ísť dnes s tebou. Chcem slúžiť.

    11. 1. 2026Stiahnuť

  • Duchovná obnova na tému: Kam ma voláš?

    Rozlišovanie povolania

    Keď Boh volá…

    Pozývame ťa na víkend, kde bude priestor na ticho aj otázky, modlitbu aj rozhovory, Božie slovo aj obyčajný ľudský čas. Nejde o to, rozhodnúť sa „hneď a navždy“, ale naučiť sa ako rozlišovať, ako počuť Boží hlas a ako byť otvorený tomu, čo chce Pán konať.

    Povolanie nie je hádanka, ktorú treba vyriešiť, ale vzťah, do ktorého sa vstupuje. Boh nevolá krikom ani nátlakom – často hovorí ticho, v túžbach srdca, v nepokoji, ktorý nás núti hľadať viac. Pastorácia povolaní preto nie je o presviedčaní, ale o sprevádzaní: o vytváraní priestoru, kde sa človek môže zastaviť, počúvať a byť úprimný pred Bohom.

    Duchovná obnova na rozlišovanie povolania je pozvaním spomaliť. Odložiť očakávania druhých, vlastné obavy aj hotové odpovede. Je to čas, keď sa pýtame nie: „čo by som mal robiť?“, ale: ,,kým ma Boh volá byť?“. Lebo tam, kde sa stretne Božie volanie a ľudská sloboda, rodí sa radosť, ktorá dáva zmysel celému životu.

    Zákopčie

    • 6. – 8. február 2026
    • Pre mladých od 16 rokov (chlapcov aj dievčatá)
    • Cena: 60 € / víkend (ak by si mal problém s financiami, tak sa nám ozvi)

    link na prihlásenie:
    https://forms.gle/AvW6u562F2PQvQma9

    Čaká nás:

    • svätá omša a adorácia
    • prednášky na tému povolania (sv. Písmo, Lectio Divina, rozlišovanie)
    • stíšenie a osobný čas
    • rozhovory, gauč-talk, krabička otázok
    • (ak počasie dovolí) návšteva Živčákovej

    Začíname v piatok o 18:00, končíme v nedeľu obedom.

    Ak cítiš nepokoj, túžbu po viac, alebo len otázku, ktorú nosíš v srdci – možno je tento víkend práve pre teba.

    Pod vedením:

    o. Ondrej Čukan prefekt v kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

    o. Peter Čarnecký RCJ zodpovedný za pastoráciu povolaní

    o. Jozef Biely kaplán pre mládež Žilinskej diecézy

  • Následky (2. nedeľa po Narodení Pána)

    Nasleduj Krista! Následky (2. nedeľa po Narodení Pána)

    Ľudovú zbožnosť, charakterizovanú koledami a betlehemami, Cirkev v liturgii vyvažuje náročnými textami, ktoré z rôznych aspektov odhaľujú podstatu udalosti, ktorú v týchto dňoch oslavujeme – narodenie Pána. Kým ľudová zbožnosť spieva: „Ježiško náš milý,“ liturgia hovorí: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Tak sa ľudová a biblická, liturgická zbožnosť navzájom dopĺňajú: v bezbrannom malom Dieťati spoznávame Pána a Tvorcu vesmíru, v tom, ktorému sa klaňajú pastieri, vidíme toho, ktorému slúžia anjeli a poslúcha ho celý vesmír.

    No biblické texty dnešnej liturgie idú ešte ďalej. Poukazujú na múdrosť, ktorá „v slávnom národe … zapustila korene“ a „v zástupoch svätých sa zdržiava“ (porov. Sir 24, 16). Odhaľujú, že táto múdrosť je „Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (viac sa mi páči doslovnejší preklad: „a postavilo si medzi nami stan“, ktorý teraz na slávnosť Narodenia Pána použil v homílii aj pápež Lev XIV.). A táto pravda má ďalekosiahle dôsledky pre každého človeka, ktorý kedy žil, žije a bude žiť na zemi – každý z nás sa môže stať Božím dieťaťom (pozri Jn 1, 12), podľa vyjadrenia svätého Pavla môžeme byť adoptovanými synmi (pozri Ef 1, 5). Táto pravda pred každým otvára úplne nové možnosti a perspektívy. Už nemusíme nariekať nad blížiacou sa smrťou, podliehať moci hriechu a zla, ale môžeme viesť víťazný život, ktorý má večný rozmer. Ak chceme. Boh nám prežívaním tajomstva Ježiša Krista ponúka účasť na svojej božskej prirodzenosti. Je ochotný zbožstviť nás! To sú následky Pánovho narodenia!

    Niečo z toho sa už stalo – pri našom krste. Naša premena z ľudskej prirodzenosti na božskú sa aj naďalej deje pri každom prijímaní sviatostí. Každá modlitba aj čítanie či počúvanie Božieho slova mení naše zmýšľanie z pozemského na nebeské. Každý dobrý skutok nás robí podobnejšími Otcovi, ktorý je dobrý…

    Apoštol Pavol nám v jednom zo svojich listov dal výborný návod, ako sa dá žiť bez hriechu a dobre, teda ako Božie dieťa: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela“ (Gal 5, 16). Ak sa vo svojom živote zameriame na to, o čom som písal vyššie, tak nebudeme mať čas plniť žiadosti tela, teda to, čím nás zlo pokúša k hriechu. Odskúšajme si to tento týždeň – nepúšťajme si do mysle hluk sveta v akejkoľvek podobe, chráňme si oči pred tým, čo rozrušuje a nie je krásne, sústreďujme svoje konanie na dobro. A zakúsime, že nebudeme mať čas na hriech.

    4. 1. 2026Stiahnuť

  • Vďaka!!! (Ukončenie Jubilejného roka 2025)

    Nasleduj Krista! Vďaka!!! (Ukončenie Jubilejného roka 2025)

    Hoci je dnes sviatok Svätej rodiny, určite by som všetku pozornosť počas liturgických slávení a všetkých dnešných „kostolných“ programov zameral na vďačnosť. Lebo na úrovni diecéz sa dnes končí Jubilejný rok 2025. Bol taký bohatý na milosti, obsažný, pestrý!

    Aj keď som ho ako pacient vnímal bez aktívnej účasti na podujatiach, dúfam, že aj mne sa ušlo mnoho z jeho darov. Povzbudzovali ma najmä prenosy liturgických slávení z Vatikánu. Usiloval som sa čo najčastejšie využívať možnosť získať plnomocné odpustky (osobitne pre duše tých zosnulých, ktorých som v živote poznal). S prekvapením môžem konštatovať, že tento jubilejný rok bol pre mňa obohacujúcejší ako tie predošlé – lebo telesné obmedzenia akosi viac priali neobmedzeným úkonom a úsiliu ducha.

    A tak je táto nedeľa pre mňa dňom vďačnosti. Budem spomínať na udalosti, dni, ľudí, prežívania a ďakovať za všetko, čím som bol obdarovaný. Ale chcem prežívať vďačnosť tiež za iných, ktorí prešli Svätými bránami, navštevovali Jubilejné chrámy, získavali plnomocné odpustky, povzbudzovali ďalších k pokániu i zmene života… Je za čo ďakovať. Osobitne ďakujem Bohu a všetkým za pieseň Jubilejného roka Moja nádej… Dúfam, že sa bude spievať aj naďalej.

    Mal som taký sen, že dnes popoludní pozveme všetkých známych z farnosti na pódium pri kostole a budeme prespevovať piesne vďaky, všetky, ktoré nás kedy v živote oslovili a radi sme ich spievali. Hádam mi ten sen niekto niekde naplní… že vďačnosť zachváti všetkých, čo milujú Boha, čo nasledujú Krista.

    Kristus sa narodil! Oslavujme ho!

    28. 12. 2025Stiahnuť

  • Pastiersky list na Sviatok Svätej rodiny, 28. december 2025

    Pastiersky list na Sviatok Svätej rodiny, 28. december 2025

    úvodná veta dnešného evanjelia poukazuje na drámu, v ktorej sa ocitla jedna mladá rodina pred viac ako dvetisíc rokmi. Po nej nasleduje rozprávanie o rozhodnosti mladého muža, Jozefa, ktorý všetky svoje sily a schopnosti využil na to, aby ochránil svoju rodinu. Nerobil to však len podľa vlastných predstáv, nehral sa na hrdinu, ktorý to zvládne sám, ale pozorne počúval Božie slovo, s ochotou zachytiť Boží hlas a prijať Božiu radu.

    Svätého Jozefa i celú Svätú rodinu vkladá liturgia do centra dnešného sviatku. Predstavuje Svätú rodinu ako rodinu nádeje. Tej nádeje, ktorá je vždy na ceste a podnecuje nás ku kráčaniu aj vtedy, keď by nás strach alebo pohodlnosť chceli zastaviť, aby sme nekráčali za vznešeným cieľom Božieho poslania, ako to vyjadril pápež František (porov. František, Nádej je svetlo v noci).

    V Žilinskej diecéze dnes do centra slávenia zároveň vkladáme vás, mladí manželia, ktorí ste „s nadšením a odvahou prijali výzvu manželstva“, keď ste v uplynulých rokoch v našich farnostiach uzatvárali sviatostné manželstvo. Prijať od Boha poslanie manželstva a rodičovstva nie je samozrejmosť. Sviatostné manželstvo je viac, než výsledok zaľúbenia či veľkého spoločného plánu. Lebo „sľúbiť lásku na celý život je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, [plán] ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť“. Vzájomné áno, ktoré ste si pri sobáši povedali vyjadruje, že sa môžete vždy jeden na druhého spoľahnúť, že nezostanete opustení, ani keď stratíte príťažlivosť alebo sa dostanete do najrôznejších ťažkostí (porov. Amoris laetitia,40,124,132).

    Toto všetko sa uskutočňuje na ceste trvalého rastu. Fantázie o idylickej a dokonalej láske sú málo osožné. Pápež František vložil do svojho prvého povzbudenia pre kresťanských manželov tieto slová: „Neexistujú dokonalé rodiny, ktoré nám predkladá konzumná reklama. V nej neplynú roky, neexistujú choroby, bolesť ani smrť… Konzumná reklama však predstavuje ilúziu, ktorá nemá nič spoločné s realitou, s tou realitou, ktorej musia deň čo deň čeliť otcovia a matky“. Treba realisticky prijať naše obmedzenia, ťažkosti a nedokonalosti, spolu s výzvou na spoločný rast, na dozrievanie v láske a posilňovanie manželského zväzku za každých okolností. (porov. Amoris laetitia,134-136). Práve toto nám ukazuje začiatok príbehu Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Aj napriek dramatickým okolnostiam vždy počúvajú Boží hlas a spoločne kráčajú, aby sa uchránili pred zlom, ktoré na nich číha.

    Drahí mladí manželia, drahé rodiny! Majte svoj pohľad uprený do budúcnosti: budujte ju deň za dňom, s Božou milosťou. Ani od jedného z vás sa nežiada, aby ste boli od začiatku dokonalí. Odložte ilúzie a prijmite sa navzájom takí akí ste: nedokonalí, povolaní k rastu, na ceste. Keď je pohľad na manžela či manželku neustále kritický, dopúšťame sa chyby. Manželstvo je totiž projekt, ktorý treba budovať s trpezlivosťou, pochopením a štedrosťou. Inak lásku vo vzťahu nahradí inkvizičný, neúprosný pohľad, kontrolovanie zásluh a práv, protesty a súťaženie, prípadne sebaobrana. Hrozí, že sa staneme neschopnými vzájomnej pomoci, neschopnými dozrievať a rásť v jednote. (porov. Amorislaetitia, 20.28)

    V istom príbehu sa malý syn pýtal otca: „Tatino, ako vlastne vznikajú vojny?“A otec mu odpovedal: „Napríklad takto: Anglicko sa o niečo poháda s Amerikou…“„Nerozprávaj hlúposti, Anglicko a Amerika sa predsa nebudú hádať,“ zamiešala sa do toho mama. „To ja netvrdím. Chcel som len dať nejaký príklad,“ bránil sa otec.„Takými výmyslami robíš dieťaťu v hlave zmätok, „odvrkla mama.„ Tak ja robím zmätok? Ty zmätkuješ pri každej príležitosti!“ reagoval otec.„Čo si to povedal? Zakazujem ti, aby si takto hovoril,“ zvýšila hlas mama. Vtom sa ozval syn: „Ďakujem, teraz už viem, ako vznikajú vojny“.

    Drahí manželia, to „áno“, ktoré ste si vymenili počas sobáša, bolo začiatkom cesty, na ktorej nevyhnutne prekonávate aj mnohé nezhody a prekážky. Nenechajte sa však znechutiť. Hľadajte si pre seba čas, aby ste sa v pokoji rozprávali a rozvíjali svoj rodinný projekt s jeho rozličnými etapami a cieľmi. Veď ešte skôr, než ste sa zosobášili, v čase, keď ste spolu chodili, zrodila sa nádej, ktorá dokáže hľadieť ponad protivenstvá, konflikty, aj nepredvídané okolnosti, a vždy pomáha ísť ďalej. Tá istá nádej vás teraz pozýva, aby ste naplno žili súčasnosť a do rodinného života vkladali celé srdce (porov. Amoris laetitia 218-219).

    I ja vás chcem povzbudiť: nezostávajte v tomto úsilí sami! Proste o Božiu milosť vo chvíľach osobnej i rodinnej modlitby. A hľadajte si aj múdrych sprievodcov, ktorí vám pomôžu na ceste dozrievania lásky. Niekedy to môžu byť vaši rodičia alebo starí rodičia alebo môžete nájsť takých sprievodcov aj v spoločenstve farnosti – medzi manželmi, ktorí už prešli dlhšiu cestu a zažili na nej rôzne bolesti a sklamania, ale aj veľa radosti a vzájomnej opory a nadovšetko tiež Božiu blízkosť, pomoc a vernosť.

    Obraciam sa tiež na vás, drahí manželia, otcovia a mamy, ktorí ste po dlhšom období spoločného života už dosiahli istú zrelosť a nadobudli skúsenosti: Prosím vás, buďte ochotní sprevádzať mladých manželov tak, aby ich krízy nezlomili a nepriviedli k mylným rozhodnutiam!

    Aj pre nás kňazov je dôležitou úlohou sprevádzať manželov a rodiny, stáť po vašom boku a pomáhať vám, aby ste dokázali hľadieť na život vo svetle evanjelia. My sami z tohto apoštolátu čerpáme nové podnety a duchovnú silu aj pre vlastné povolanie a vykonávanie duchovnej služby. Práve týmto spôsobom sme všetci spoločne pútnikmi nádeje! (porov. Familiaris consortio, 73).

    V dnešný deň sa vo všetkých miestnych cirkvách po celom svete završuje Jubilejný svätý rok 2025, ktorým sme spoločne kráčali ako pútnici nádeje. Som vďačný, že ho dnes môžeme uzavrieť s pozornosťou upriamenou na rodiny, zvlášť na vás – mladí manželia. Hľadieť do budúcnosti s nádejou znamená mať pohľad na život naplnený entuziazmom a odovzdávať ho aj ďalším generáciám. Práve plodnosť vašej lásky dáva budúcnosť každej spoločnosti a je vecou nádeje (porov. Nádej nezahanbuje, 9).

    Milované rodiny, drahí bratia a sestry, usilujme sa teda, aby nás vždy viedla nádej! Cez nás nech sa stane „nákazlivou“ pre tých, ktorí po nej túžia a ktorým chýba. A dovoľte mi ešte spomenúť jednu vec. Mám veľkú túžbu, aby sme nádej novými spôsobmi objavovali aj v nasledujúcom roku. Nech teda celý náš život hovorí: „Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.“ (Ž 27, 14) Nech sila nádeje napĺňa našu prítomnosť dnes, v celom nasledujúcom roku i v každej chvíli nášho života, „keď s dôverou očakávame príchod Pána Ježiša Krista, ktorému patrí chvála a sláva teraz” i na veky vekov. Amen! (porov. Nádej nezahanbuje, 9).

    S láskou vám žehná

    + Mons. Tomáš Galis

    žilinský biskup

  • Scéna z veľkého príbehu (Štvrtá adventná nedeľa)

    Nasleduj Krista! Scéna z veľkého príbehu (Štvrtá adventná nedeľa)

    Izaiáš – proroctvo o narodení dieťaťa z panny.

    Matúš – naplnenie proroctva sa uskutoční Márii a Jozefovi: narodí sa im dieťa, ktoré vyslobodí Boží ľud..

    Pavol – objasnenie naplnenia proroctva: Máriino dieťa je Boží Syn.

    Žalmista – Boží Syn prichádza ako vládca, ktorému všetko patrí. Zhruba takúto scénu nám načrtávajú dnešné čítania pri slávení liturgie. Ako sa v tej scéne cítim, mám v nej nejaké miesto? Alebo sa na to všetko pozerám len zvonku a neviem, čo s tým?

    Som súčasťou veľkého príbehu, ktorý sa začal dávno pred stvorením sveta. Biblické texty mi pomáhajú v celom tom príbehu sa zorientovať. Som v Božích očiach taký vzácny, že Bohu sa oplatilo poslať svojho Syna, aby ma získal späť pre neho. Bol som stratený a Boh ma našiel.

    Keď sa pripravujeme na slávnosť Narodenia Pána, majme toto tajomstvo nielen na pamäti, ale najmä v srdci. To tajomstvo spočíva v tom, že Boh vstúpil do materiálneho sveta (ktorý je jeho dielom), zjavil sa nám a uskutočnil dielo vykúpenia. Nejde teda o tajomstvo vo význame niečoho tajného, ale tajomného – božské vstupuje do ľudského a zasahuje, aby sa ľudské mohlo stať a stalo sa božským.

    Toto majme pred očami srdca, keď v najbližších dňoch budeme sláviť nie Vianoce, lebo toto slovo je dnes vyprázdnený pojem. Ale sláviť Narodenie Pána!!!

    21. 12. 2025Stiahnuť