Podporiť

Autor Terézia Pirošíková

  • Múdrosť srdca (18. nedeľa v Cezročnom období)

    Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje – Múdrosť srdca (18. nedeľa v Cezročnom období)

    V 12. verši dnešného responzóriového žalmu  (Ž 90) je prosba o múdrosť srdca. Nájdeme ju podľa žalmistu tým, že Boh splní našu prosbu a naučí nás rátať naše dni. Trochu zvláštne, však? Veď takmer všetci presne vieme, koľko máme rokov, keby to bolo potrebné, vieme si to prepočítať aj na dni. Ako nám teda poznanie počtu našich dní môže priniesť múdrosť srdca?

    Odpoveď nám dávajú ostatné texty dnešnej liturgie slova. Kazateľ hovorí o márnosti všetkého, čo robíme pod slnkom. Ježiš nás zas vyzýva, aby sme sa neviazali na majetok, aby sme ho nehonobili. Poznanie konečnosti našich dní aj poznanie toho, že bez pohľadu do večnosti je naše namáhanie pod slnkom márne, nám dáva múdrosť iného vnímania sveta a života.

    Výnimočne k týmto čítaniam a k tejto téme možno dnes pridať texty druhého čítania. Apoštol Pavol v Liste Kolosanom nás vyzýva, aby sme svoju pozornosť upriamovali hore (nad slnko, keby sme použili termín Kazateľa), na Krista. Múdrosť srdca teda získavame vtedy, keď pri všetkom svojom počínaní hľadíme na Ježiša a hľadáme ho. Takýto pohľad nás napĺňa milosťou, na základe ktorej môžeme „jasať a radovať sa po všetky dni života“ (Ž 90, 14). Ak takýto pohľad nemáme, „všetky naše dni sú bolesťou a naše zamestnanie trápením; naše srdce si ani v noci neodpočinie“ (porov. Kaz 2, 23). Svätý Pavol potom vyratúva rôzne hriechy, ktoré môžu kváriť naše srdce a ktoré je nutné umŕtvovať.

    Naučiť sa hľadieť pri všetkom svojom počínaní na Ježiša, do večnosti, je náročné. Treba na to vynaložiť cieľavedomé úsilie, ktoré môže trvať celý život. Ale stojí to zato. Pomôže to pri rozhodovaní o mieste dovolenky, o dare pre núdznych (je pre mňa zarážajúce, koľko kresťanov vie všetko o portáloch, kde sú ponúkané dovolenky, ale nemá potuchy, kde nájsť info o tom, ako pomôcť núdznym v Sýrii, Burkine Fasso, na Ukrajine, v Nigérii, nepozná stránku Pápežských misijných diel…), o čase, ktorý je dobré denne venovať modlitbe a čítaniu Svätého písma… Čokoľvek chceš robiť, všetko konzultuj s nebom. Budeš potom konať to, čo je „nad slnkom“ a čo bude mať večnú hodnotu.

    V súvislosti s tým chcem doplniť text z minulej nedele. Napísal som v ňom takúto vetu: „Nemyslím tie chvíle, keď si sa za niečo modlil, ale už o päť minút si na tú prosbu zabudol, ale na volanie, ktoré v tebe rezonuje dodnes.“ Chcem k tomu dodať, že Boh aj tie naše „zabudnuté“ modlitby berie vážne a odpovedá na ne, vyslyší ich. Keď napríklad idem po ulici a volám „Pane, zmiluj sa!“ za každého, kto ide oproti, mne tí ľudia už dávno vyfučali z hlavy, ale verím, že Boh sa nad nimi zmilúva. Vo večnosti sa stretneme a budeme hovoriť celé príbehy o tom, ako Boh konal v ich živote na základe jedného: „Pane, zmiluj sa!“

    Tak ako? Ideš sa pustiť do hľadania múdrosti srdca?

    3. 8. 2025Stiahnuť

  • „Vždy si ma vyslyšal“ (17. nedeľa v Cezročnom období)

    Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje -„Vždy si ma vyslyšal“ (17. nedeľa v Cezročnom období)

    Počúvaj dnes pozorne slová žalmistu. Sú to verše plné dôvery, že Boh koná, keď o niečo prosíme, že sa stará, že na neho sa vždy dá spoľahnúť. Ba dokonca že za nás „dielo dokončí“ (Ž 138, 8a). Možno to je cieľom textov tejto nedele – znova nás učiť a naučiť, že Boh vždy koná, keď mu predkladáme svoje žiadosti s vďakou, modlitbou a prosbou (pozri Flp 4, 6). Je to dôležité tiež preto, lebo mnohí kresťania veria v akýsi osud hovoriac, že čo je raz „kdesi hore napísané, to sa stane, nech robíš, čo chceš“. Koľkokrát som sa najmä na Kysuciach s takým nepravdivým a kresťanskej viere odporujúcim tvrdením stretol. Akoby náš život nebol v rukách milujúceho Boha, ktorý sa o nás s láskou stará, ale je výsledkom nejakého vopred určeného scenára, ktorý nemáme šancu zmeniť ani ovplyvniť.

    Abrahám a jeho vyjednávanie s Bohom je dôkazom, že to tak nie je. Boh je vždy ochotný nielen počuť, ale aj vyplniť naše prosby (pozri 1 Jn 5, 14 – 15). A dokazuje to aj samotný Ježiš v evanjeliu, keď potvrdzuje, že každý, kto prosí, dostane (Lk 11, 10). A nedostane hocičo: Otec dá každému prosiacemu Ducha Svätého!

    Žiť v takejto viere sa potrebujeme stále učiť a cvičiť. Lebo viera s akýsi osud nás môže ľahko viesť k tomu, že vo svojej modlitbe ochabneme, že z nej urobíme len formalitu, ktorá nemá vplyv na Boha ani na nás. Nech je to ďaleko od nás! 

    Počúvaj, ako žalmista hovorí priam neuveriteľné slová: „Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval“ (Ž 138, 3a). V akej rodine, v akom spoločenstve, v akej atmosfére vyrastal autor tohto posvätného textu, keď pre celý svet a celé veky mohol vydať svedectvo o tom, že Boh nikdy neodmietol jeho modlitbu, jeho vzývanie, jeho prosbu? 

    Keď sa teraz pozrieš na svoj život, na chvíle, keď si s plným vedomím a naliehavo vzýval Pána, možno aj ty vyznáš, že Pán ťa vždy vyslyšal. Nemyslím tie chvíle, keď si sa za niečo modlil, ale už o päť minút si na tú prosbu zabudol, ale na volanie, ktoré v tebe rezonuje dodnes. Vo mne jedno z takých volaní je z roku 1983, keď som sa raz večer modlil práve tento žalm. Chcel som ujsť z vedenia jedného duchovného tábora v podzemnej cirkvi, lebo som bol presvedčený, že to nezvládam. A Pán mi vtedy jasne povedal, že on „za mňa dielo dokončí“. Neušiel som a Boh dielo dokončil. Vždy ma vyslyšal, keď som ho vzýval.

    Je dobré tie vzývania Pána si pamätať a vydávať o nich svedectvo. Boh je totiž ochotný zmeniť celý svet, len aby nás vypočul a urobil, o čo ho žiadame.

    27. 7. 2025Stiahnuť

  • Obdarovanie (16. nedeľa v Cezročnom období)

    Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje – Obdarovanie (16. nedeľa v Cezročnom období)

    Keď prichádza Boh, vždy je to dar. Zakúsil to Abrahám so Sárou, iste to vnímali aj Marta s Máriou. Neznamená to však, že príchod Boha – jeho prítomnosť – je vždy uhladená, príjemná. Sára sa smiala (asi tak, ako keď nám niekto niečo povie a my sarkasticky reagujeme: Ha, ha, ha…), keď počula, že vo svojej starobe bude mať dieťa. Marta si vypočula asi nepríjemné napomenutie. A predsa boli obdarované, hoci veľkosť daru stretnutia s Bohom možno pochopili a prežívali postupne.

    Navštívil ťa už dnes Pán? Čím ťa obdaroval? My sme si dnes ráno našli na schodoch domu veľkú fľašu čučoriedok. Prišla aj sms, že pre chorého na krv a pre manželku na zobkanie. Aká nádherná Božia návšteva! 

    Sú však aj ťažké Božie návštevy. Každú nedeľu o nich hovorí Svätý Otec, keď prosí o modlitbu o pokoj na miestach, kde sú vojnové konflikty. Aj tam je totiž Boh prítomný. Na kríži… Keď ako kresťania hľadíme na tie udalosti, potrebujeme vidieť Boha. Ak takýto pohľad ľudia nemajú v srdci, tak sa hádajú, kto je a kto nie je v práve, kto má a kto nemá pravdu, peniaze, zisky, ochranu nejakých ekonomických záujmov povyšujú nad lásku a milosrdenstvo… Nepočúvajme takých ľudí, nedávajme ich zmýšľaniu priestor vo svojom myslení. Keď prichádza Boh, vždy obdarúva pokojom. Kto neprináša pokoj, nie je Boží!

    A aj sami stále, dennodenne buďme Božím darom pre ľudí okolo seba. Málokto z nás je povolaný riešiť svetové problémy (hádať sa pre politiku), ale byť darom pre svojich najbližších je naša úplne prirodzená úloha. Máme milosť dnes byť darom. Tak ju využime!

    „Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu“ (porov. Lk 8, 15).

    20. 7. 2025Stiahnuť

  • Ako ožije srdce? (15. nedeľa v Cezročnom období)

    Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje – Ako ožije srdce? (15. nedeľa v Cezročnom období)

    Keď som minule písal o osviežení od Pána, nevedel som, že mi k tejto téme „sadnú“ aj dnešné čítania. Vnímam ich ako osvieženie od Pána pripomenutím témy oživenia srdca, ktoré nastáva jedinečným spôsobom – hľadaním Pána. Tak nás to učí žalmista (Ž 69, 33b).

    Mojžiš nás k tomu povzbudzuje tým, že to hľadanie nie je náročné – ide o hľadanie vo vlastnom srdci (Dt 30, 10 – 14). A navyše hovorí, že to slovo potom, čo ho nájdeme, začujeme, prijmeme, ľahko uskutočníme, lebo sa nám stane čímsi vlastným, stane sa akoby súčasťou našej prirodzenosti.

    Keď sa z pohľadu témy oživenia srdca pozrieme na evanjelium, uvidíme konkrétneho človeka, ktorý zrejme nemal živé srdce. Prišiel Ježiša pokúšať. Ktovie, akú odpoveď od neho čakal. Ježiš zachoval pravidlá rabínskych škôl a na otázku odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Božie slovo?“ Odpoveď znalca zákona bola taká správna, že ani Ježiš nemal čo doplniť. Tu mohol byť koniec, ale nebol – zákonníkovi začalo ožívať srdce. Evanjelium hovorí, že sa chcel ospravedlniť. Asi nie v tom zmysle, ako sa ospravedlňuje žiak, keď niečo nevie alebo vyvedie, ale chcel Ježišovi ukázať, že už nie je pokušiteľ, ale „hľadač“. „Kto je môj blížny?“

    Vďaka tomuto chlapovi máme v Písme jeden z najkrajších príbehov o tom, ako Boh miluje ľudí. Máme jedno z najrukolapnejších poučení, ako žiť, konať, zmýšľať…

    Vráťme sa k 69. žalmu. Jeho pre dnešnú liturgiu vybrané verše (14. 17. 30 –31. 33 – 34. 36ab. 37) hovoria o hľadaní Pána modlitbou, vyznaním úbohosti a bolesti, oslavou Boha piesňami a chválospevmi. Žalmista hovorí, že jeho návod prináša oživenie srdca tomu, kto ho prijme a uskutočňuje.

    Skúsime to? „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva“ (Kol 3, 16). „Vaše kosti oživnú ako svieža tráva“ (Iz 66, 14b). „Hľadajte Boha a srdce vám oživne“ (Ž 69, 33b).

  • Diecézna charita Žilina – ponuka práce

    Diecézna charita Žilina ponúka pracovné miesto:

  • Pútnici z katolíckych škôl v Dubnici nad Váhom

    Dubnica nad Váhom sa vo štvrtok 26. júna stala centrom živej viery.

    Približne 350 študentov a pedagógov z katolíckych škôl Žilinskej diecézy sa tu zišlo na slávnostnej diecéznej púti, aby v Jubilejnom roku 2025 spoločne putovali do historického Kostola sv. Jakuba.

    Podujatie, ktoré organizuje Diecézny školský úrad v Žiline v spolupráci s riaditeľmi jednotlivých škôl, sa nieslo v duchu motta „Zaži silu spoločenstva“. Jeho cieľom nebola len duchovná obnova, ale aj posilnenie vzájomných vzťahov medzi školami a vytvorenie priestoru pre radosť a zdieľanie viery.

    Dopoludňajší program odštartoval. tanečnými aktivitami a spoločnou modlitbou chvál. Svojím talentom prispela aj Anna Kukučíková. Počas celého dopoludnia bola pre účastníkov k dispozícii aj sviatosť zmierenia.

    Vyvrcholením púte bola slávnostná svätá omša o 11:00, ktorú celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. Vo svojej homílii povzbudil prítomných, aby boli odvážnymi svedkami viery vo svojich školách a rodinách. Zdôraznil, že práve spoločenstvo s Ježišom je miestom, kde môžu čerpať silu a istotu.

    Podujatie opäť ukázalo živú a dynamickú tvár Cirkvi, ktorú tvoria ľudia plní nádeje a odhodlania.

  • Jubileum umelcov

    Diecéznom centre v Žiline slávili Jubileum umelcov.

    Konalo sa tak na vernisáži výstavy Výber zo sakrálnej tvorby Pavla Mušku. Kurátorka výstavy Zuzana Sýkorová predstavila maliara Pavla Mušku a jeho diela. Upozornila najmä na mozaiku v Dome kultúry v Čadci, na mozaiku svätého Cyrila a Metoda v kostole v Radoli a na vitráž svätého Jozefa v kostole v Budatíne. Podujatie moderoval riaditeľ festivalu Týždeň kresťanskej kultúry Dušan Václav. Otvorenie výstavy spríjemnil hrou na organe Samuel Rubala.

    Generálny vikár Martin Kramara sa prihovoril prítomným zaujímavou úvahou: „Britský spisovateľ Gilbert Keith Chesterton je známy svojím uvažovaním nad tým, že práve umenie je podpisom človeka (signature of man). Je iste zaujímavé, že medzi najstaršími záznamami, ktoré dokumentujú život ľudí na tejto planéte sú umelecké výtvory – maľby objavené v pravekých jaskyniach. Chesterton dôvodí, že práve schopnosť vnímať a vytvárať umenie nás, ľudí, zásadne odlišuje od ostatných tvorov, nie v zmysle nejakej postupnosti, dokonalosti, či vývoja: je znakom radikálnej odlišnosti nášho druhu. Je to znak, podpis, vlastný jedine človeku.

    Nič ľudské, pravdaže, nie je vzdialené kresťanskému. Svätý apoštol Pavol, keď píše svoj list Kolosanom, hovorí o Kristovi ako o obraze – ikone neviditeľného Boha. Totiž práve  na Božom Synovi, Ježišovi Kristovi, podľa našej viery pravom Bohu, ktorý sa stal človekom, zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, a tak nás vykúpil z hriechu a otvoril nám nebo, môžeme vnímať hru skrytého a zjaveného, viditeľného a neviditeľného: na pozadí obrazu človeka, konkrétnej formy, konkrétneho uskutočnenia, sa odhaľuje číra forma, číre uskutočnenie, „actus purus“, „ehje ašer ehje“, ten, ktorý je: večná Pravda, Dobro, Krása – Boh!

    Skrze vteleného Krista nám Boh ponúka ikonu seba samého. Skrze viditeľné Kristovo človečenstvo hľadíme na neviditeľného Boha. A tu sme pri vnímaní umenia v duchu kresťanského pohľadu: každé, aj to najmenšie umelecké dielo, poskytuje nášmu zraku – ale aj sluchu, či hmatu a ostatným zmyslom – intuíciu očami priamo neviditeľnej krásy Boha.

    Americký historik a spisovateľ Thomas E. Woods v diele Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu (2005) napísal: „Azda najväčším vkladom katolíckej viery do umenia bola stredoveká katedrála. Tieto budovy, monumentálne svojou veľkosťou a priestorom, charakterizujú niektoré typické znaky. Ich kombinácia – spolu s toľko obdivovanými vitrážami [či nádhernými rozetami] gotickej tradície – predstavujú výnimočný dôkaz o viere našej civilizácie v nadprirodzeno.“

    Naozaj, možno stačí zahľadieť sa do nádhery farebnej rozety v Chartres, či Notre Dame – a človek sa môže stretnúť s niečím, čo je objektívne nádherné. Tak ako pri Beethovenovej 9. symfónii vlastne neexistuje možnosť povedať, že to je niečo, čo by sa mi nepáčilo, pretože toto dielo nepodlieha subjektívnemu vkusu, či úsudku človeka ako jednotlivca, ale objektívne formuje nás, ukazuje nám objektívnu podobu krásy, ako to rád spomína americký biskup, evanjelizátor Robert Barron, aj Notre Dame, Michelangelova Pieta, či Sixtínska kaplnka nie sú subjektmi nášho hodnotenia, ale – dovoľte mi to povedať trochu prenesene – hodnotia nás, pretvárajú nás, naše vnútro, našu subjektivitu nádherou, ktorú nám ukazujú.

    Čosi podobné môžete zažiť pri počúvaní spevu ranných chvál v latinčine v benediktínskom kláštore, alebo pri pohľade na Caravaggiovo povolanie svätého Matúša, čosi podobné zažil svätý Augustín, keď vyslovil „inquietum est cor nostrum donec resquiescat in te, Domine“. Nechcem však zachádzať priďaleko. Chcel som len vyjadriť svoje vnútorné nadšenie a úctu nad svetom umenia, do ktorého nás tajomným spôsobom vovádza aj dnešný deň a vernisáž výstavy, kvôli ktorej sme sem prišli na vernisáž výstavy krásnych diel pána Pavla Mušku, ktorú zároveň radi spájame s jubileom umelcov vo svätom Jubilejnom roku 2025.

    Blahej pamäti Sv. Ján Pavol II. vo svojom liste umelcom napísal: „Boh povolal človeka k bytiu a zveril mu úlohu byť umelcom. V umeleckom tvorení sa človek prejavuje viac než v čomkoľvek inom ako „obraz Boží“. Každá opravdivá forma umenia je svojím spôsobom prístupom k najhlbšej skutočnosti človeka a sveta.

    Toto je našou snahou znovu a znovu odkrývať: že každý z nás je Božím obrazom, v ktorom je stvárnená jeho podoba. A ak chceme vstúpiť do tajomstvo človeka, potrebujeme sa nejakým spôsobom priblížiť k tajomstvu toho, ktorý je autorom človeka.

    Festival Týždeň kresťanskej kultúry, do ktorého vstupujeme, je pre nás zároveň súčasťou širšieho konceptu „intelligent urban faith“ (inteligentnej mestskej viery). To je v podstate koncept života založený na spájaní technológií, urbanizmu a náboženstva, spirituality. Prepájanie rôznych oblastí života a hľadanie zmysluplnej syntézy chce byť našou úlohou ako ľudí, veriacich ľudí.

    Mesto je priestor pre život – aktívny, angažovaný, inteligentný, život plný služieb a príležitostí pre prácu, ale aj pre život rodiny. Mesto je laboratóriom zmien: kultúrnych, digitálnych, sociologických. Festival Týždeň kresťanskej viery v tomto smere ponúka koncept multižánrových podujatí, ktoré reflektujú rôznorodosť napredovania súčasného človeka.

    Som presvedčený, že cenným príspevkom bude aj toto dnešné podujatie – pripravené v rámci Jubilejného roku 2025.“

  • Ekumenické modlitby za mesto Žilina

    V sobotu 24. mája sa počas Staromestských slávností v Žiline spoločne modlili predstavitelia cirkví pôsobiacich na území mesta za jeho obyvateľov a inštitúcie.

  • Habemus Papam. Americký kardinál Robert Francis Prevost prijal meno Lev XIV.

    Katolícka cirkev má nového Svätého Otca. Stal sa ním 69-ročný americký kardinál Robert Francis Prevost prijal meno Lev XIV. Ide o prvého amerického pápeža v dejinách Katolíckej Cirkvi.

    Zvolenie 267. rímskeho biskupa ohlásil dnes svetu o 18:08 biely dym vychádzajúci z komína vatikánskej Sixtínskej kaplnky a zvony na Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.

    Meno tisícom ľudí, ktorí sa zhromaždili na Námestí Sv. Petra a ulici Via della Conciliazione vo Vatikáne, to oznámil kardinál protodiakon Dominique François Joseph Mamberti.

    Na lodžii vatikánskej baziliky ohlási formulu „Annuntio vobis gaudium magnum: habemus Papam! – „Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža!“ a oznámil Rímu a svetu meno nového Petrovho nástupcu:

    „Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum Robertum, Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem Prevost, qui sibi nomen imposuit Leonem XIV.”

    „Eminentissimum ac Reverendissimum Dominum, Dominum Robertum, Sanctæ Romanæ Ecclesiæ Cardinalem Prevost, qui sibi nomen imposuit Leonem XIV.”

    „Najctihodnejšieho a najdôstojnejšiho pána, Roberta, kardinála Svätej rímskej cirkvi Prevosta, ktorý si zvolil meno Lev XIV.“

    ŽIVOTOPIS je možné nájsť [TU]

    Posledným pápežom s menom Lev bol Lev XIII., ktorý bol na čele Katolíckej cirkvi v rokoch 1878 až 1903.

    Talian, vlastným menom Vincenzo Gioacchino Raffaele Luigi Pecci, zomrel vo veku 93 rokov ako najstarší pápež v známej histórii. Predtým bolo 13 pápežov s menom Lev.

    Medzi nimi aj Lev Veľký (440 – 461), ktorý ako jeden z dvoch pápežov prijal prívlastok „Veľký“.

    Ľudia prijali signalizáciu bielym dymom i oznámenie s nadšením a potleskom.  Krátko po oznámení z lodžie balkóna baziliky 267. hlava v dejinách Katolíckej cirkvi po prvý raz udelil požehnanie Urbi et orbi (Mestu a svetu).

    Na voľbe nového pápeža sa zúčastnilo 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie nového pápeža bola potrebná dvojtretinová väčšina (89 hlasov). Nového Svätého Otca zvolili kardináli v konkláve, ktoré sa začalo v stredu popoludní.

    Ide o tretieho pápeža v treťom tisícročí – po Benediktovi XVI. a Františkovi. Novozvolený Svätý Otec nahradí predchodcu pápeža Františka, ktorý zomrel 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov. Pochovali ho v sobotu 26. apríla v Bazilike Santa Margia Maggiore v Ríme. Argentínčan Jorge Mario Bergoglio bol viac ako 12 rokov hlavou 1,4 miliardy katolíkov na svete.

    Kardinálske kolégium sa pri voľbe riadilo Apoštolskou konštitúciou Jána Pavla II. Universi Dominici Gregis.

    Poznámka: V správe sú využité informácie Slovenskej redakcie VaticanNews

  • Pápež František odišiel do domu Otca

    Jeho Eminencia kardinál Farrell v pondelok 21. apríla 2025 o 9:47 so zármutkom oznámil smrť pápeža Františka týmito slovami:

    „Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka.

    Dnes ráno o 7.35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi.

    Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a vylúčených.

    S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša odporúčame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske Trojjediného Boha.“

    Zdroj: Vatican News