Slávime deň preslávený tromi zázrakmi: dnes priviedla hviezda mudrcov kjasličkám, dnes bola na svatbe premenená voda na víno, dnes chcel byť Kristus v rieke Jordán pokrstený od Jána, aby nás vykúpil. Už od najstarších dôb života Cirkvi sa tieto tri rôzne udalosti zjednocovali do jedinej slávnosti, ktorá vyzdvihovala ich spoločný aspekt – tou slávnosťou je zjavenie (grécky epifania). Ježiš v nich postupne dáva spoznávať svoju púravú podstatu, že je Mesiášom a Vykupiteľom: „zjavil svoju slávu“, ako hovorí apoštol Ján {Jn 2,11). V dnešnej slávnosti sme znovu viackrát počuli slovo „dnes“, ktoré sa nesie celeou vianočnou liturgiou: „Hodie, – dnes“. Pri polnočnej svätej omši sme ho počuli slávnostne: „Dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán“. Oslavujeme skutočnosť, ktorá sa raz navždy odohrala v minulosti, má však v sebe niečo, čo i dnes pokračuje pred našimi očami. Neoslavujeme Krista, ktorý sa kedysi narodil a zjavil najprv pastierom a potom mudrcom skrze žiarivú hviezdu, ale Krista, ktorý sa dnes zjavuje, ktorý dnes volá ľudí k viere, ktorý nás dnes pozýva k sebe. Práve takéto zjavovanie sa v dejinách stále uskutočňuje a je postavené na tom najistejšom fakte – Kristus je až doteraz prítomný vo svete. Jeho vzkriesenie odštartovalo nový spôsob existencie medzi nami a nové cesty zjavovania. Už nejde o telesné alebo fyzické spôsoby, ale o duchovné cesty, veď Písmo hovorí o Ježišovi Kristovi, že je ten istý včera i dnes a naveky (Hebr 13,8). Kristus sa zjavuje každému národu a každej skupine osôb znameniami, ktoré sú pre nich vhodné a pochopiteľné. K jednoduchým pastierom posiela anjela, mudrcom zvyknutým skúmať pohyb hviezd, posiela hviezdu, Židom, ktorí si zakladali na znameniach, premieňa vodu na víno.
Aj my sme sa dnes stretli, aby sme pri tejto slávnosti Zjavenia Pána sa pýtali: Akými znameniami sa Kristus dáva poznať ľuďom našej doby? Prípadne: Zjavuje sa skutočne Kristus ešte aj dnes, alebo majú pravdu tí, ktorí hovoria, že Boh mlčí alebo je už mŕtvy? Aj v dnešnej dobe môžme nájsť znamenia, ktoré podporujú Kristovu epifaniu. Druhý vatikánsky koncil venoval veľkú pozornosť týmto znameniam, ktoré s využitím evanjeliového výrazu označil ako „znamenia čias“. V koncilovom dokumente Radosť a nádej (GS) čítame:
„Boží ľud, podněcovaný vierou, že ho vedie Pánov Duch, ktorý napĺňa svet, usiluje sa rozpoznať pravé znamenia prítomnosti Boh a jeho úmyslov v udalostiach, požiadavkách a túžbach, na ktorých má účasť spolu s ostatnými ľuďmi našich čias. Viera totiž stavia všetko do nového svetla a odhaľuje Boží úmysel o celkovom povolaní človeka a tak vedie myseľ k plne ľudským riešeniam“ (GS 11).
Medzi znameniami tejto doby, v ktorých koncil vidí pôsobiacu Kristovu prítomnosť, sa zaraďuje zmysel pre solidaritu a ľudskú vzájomnosť, kresťanský ekumenizmus, zdôrazňovaná úloha laikov, oslobodenie ženy alebo nový význam náboženskej slobody. Tieto znamenia dostáva Cirkev zo sveta a musí ich „skúmať a rozlišovať (GS 4). Keď o znameniach doby hovoril Ježiš, mal na mysli predovšetkým znamenia mesiášských čias, ktoré dával svetu: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje radostná zvesť“ (Mt 11,5). Stretávame sa aj my dnes s takýmito znameniami? Samozrejme, že áno! Avšak, podobne ako za čias Ježišovho pôsobenia sa môžu tieto znamenia, hoci sú veľkolepé, niektorým, ktorí sa nimi nenechajú osloviť, sú nepozorní alebo sa zaujímajú o úplne iné udalosti, úplne nepovšimnuté kdesi stratiť. Niekedy sme až prekvapení z toho, ako málo sa súčasné správy zastavujú u Ježiša. Z evanjelií máme totiž dojem, že sa okolo neho odohrávali také udalosti, ktoré svet ohurovali natoľko, že každý o nich musel rozprávať. Ježiš koná svoje mesiášské znamenia aj dnes, ale všimnúť si ich a radovať sa z nich môžu len tí, ktorí sú „bedliví“, pozorní, vnímaví, pokorní, empatickí, altruistickí – otvorení pre druhých, ktorí pôsobením Kristovej sily a jeho Ducha zakúsia obrátenie a opäť sa prebudia k životu. Potom aj my zažívame šťastie Ježišových učeníkov: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vf (L/c 10,23).
Napokon jestvuje ešte jedno mesiášské „výsostné znamenie“, ktoré sám Ježiš vyzdvihuje: „Chudobným sa hlása radostná zvesľ (L/c 7, 22). A už vonkoncom nemyslíme len na tých materiálne chudobných,- ale skôr na duchovne chudobných. A možno budeme schopní objaviť nový význam slov v Ježišovej výzve: „veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy“ (Mt 26,11). Akoby chcel povedať, že aj keď už s nami nebude fyzicky, tak tu budú chudobní, ktorí ho budú reprezentovať; čo by ste chceli urobiť mne, urobte to im! Stále je vo svete dosť chudobných materiálne, ale ešte viac je chudobných duchovne. Stále sa zapisujú do histórie nezmyselné dátumy: 1.september 1939, alebo 11.september 2001, stále sú vo svete nezmyselné vojny a umierajú nevinní. Stále vraždíme nenarodené deti, stále viac žijeme v sebeckom ustráchaní. Cirkev nám ústami posledných dvoch pápežov nahlas volá: „Nebojte sa! Otvorte svoje srdcia Kristovi! On chce kráčať s vami, pozvite ho do svojich životov!“ Kristus nám ukazuje, že dovolí aj takým ideológiám ako boli fašistický nacizmus alebo marxistický komunizmus, so všetkými zvrátenosťami koncentrákov, či gulagov, aby uprostred ľudskej beštiality vykvitla krásne vzory hrdinskej svätosti: svätý Maximilián Kolbe, svätá Edita Steinova. V našich dedinách sú to: blahoslavení biskupi Gojdič a Hopko, blahoslavený kňaz Metod Trčka, blahoslavená rehoľná sestra Zdenka Schelingová. Ale Cirkev nám ukazuje vzory aj tých, ktorých sme mali možnosť vidieť, poznať a prípadne aj osobne stretnúť: svätý Páter Pio, blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, blahoslavený pápež Ján Pavol II. V nich sa nám znovu zjavuje Kristus, oslávený a stále žijúci. Naozaj sa nebojme, nemajme strach. Kristus s nami počíta. Cirkev nás znovu a znovu povzbudzuje cez dnes už blahoslaveného pápeža Jána Pavla II.: „Buďte vernými vyznávačmi, ctiteľmi jediného, pravého Boha tak, že mu dáte najlepšie miesto vo vašom živote… Nepodľahnite lživým ilúziám a dočasným módam, ktoré neraz zanechávajú za sebou tragické duchovné prázdno! Odmietajte vábenie peňazí, konzumu a ľstivej moci, ktoré občas prezentujú masmédiá! Milujte Krista: on je skalou, na ktorej si budujte svoju budúcnosť a spravodlivejší, solidárnější svet!“. Ježiš je náročný, pretože chce naše pravé šťastie. Počúvanie a uctievanie Krista vedie k odvážnym rozhodnutiam a k prijatiu často až hrdinských riešení.
Milovaní, chceli sme si pripomenúť a vidieť, že aj dnes pokračujú okolo nás Kristove zjavenia, mesiášské znamenia. V evanjeliách na jednom mieste čítame, že Ježiš „začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajalľ {Mt 11,20). Ktovie či náhodou nie sme práve my jedným z tých miest, kde Ježiš učinil najviac svojich zázrakov?!
Každý z nás má naliehavé poslanie, aby sme objavili a zhodnotili tieto znamenia aj kvôli svojmu obráteniu. Napokon dnes každý z nás má úlohu stať sa živým znamením Kristovej prítomnosti vo svete. Preto nechajme sa viesť hviezdou, ktorou je Božie slovo, kráčajme podľa nej v našom živote, kráčajúc spolu s Cirkvou, v ktorej si Slovo rozprestrelo svoj stan. Naša cesta bude vždy osvietená svetlom, ktoré nám nemôže dať nikto iný. A aj my sa budeme môcť stať hviezdami pre druhých, odrazom toho svetla, ktoré Kristus nechal zažiariť nad nami.